Ľudia by mali vedieť odpúšťať. Sebe aj iným. Riadila som sa tým celý život a snažila sa žiť v rovnováhe. Moje najväčšie odpustenie bolo manželova nevera. Až neskôr som zistila, že odpustiť neznamená zotrvať v stave, ktorý mi nevyhovoval, ale že je to šanca na zmenu.
Juraj bol vášnivý športovec, tak ako ja. Zoznámili sme sa na jednom fitness sústredení. Obaja sme boli veľkí fanúšikovia tohto športu. Spolu sme cvičili, po čase sme spolu bývali a o pár rokov k nám pribudla Ninka.
Aj keď šport bol mojou vášňou, materstvo bolo poslaním. Nebola som ako dnešné moderné mamičky prebiehajúce sa v tom, ktorá začne cvičiť skôr. Svoju novú rolu som si užívala na sto percent. Juraj sa síce ponúkal, že bude s malou, nech zatiaľ vybehnem do fitka. Ja som radšej chodila na prechádzky s kočíkom. Náš vzťah mal prvú malú krízu, ktorú sme ľahko prekonali. Juraj pochopil, že mám trocha iné priority a do cvičenia ma už nenútil.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Odvtedy sme mali zopár kríz ako bežné manželstvá. Všetko sme však spolu zvládli a naše puto s Jurajom bolo o to silnejšie. Veľká kríza prišla, keď Ninka začala strednú školu. V tom čase sme spolu vlastnili s manželom fitness centrum. Len sa to tam tak hemžilo mladými svalovcami a vyšportovanými fešandami. Kým mne sa stačilo pokochať pohľadom, žiaľ Juraj taký zásadový nebol.
Po dvoch mesiacoch som zistila, že si manžel začal s recepčnou. Aj ona mala rodinu. Nechápala som, ako mohli takto ublížiť a podviesť dôveru svojich partnerov. Mala som na výber dve možnosti. Buď Juraja nechať, nech si ide za ňou a podať žiadosť o rozvod, alebo vyčkať, kým sám príde na to, čo by stratil.
Zvolila som druhú možnosť. Dala mu voľnosť, nech si robí, čo cíti, ale nech to nemá vplyv na našu dcéru. Juraj si po týždni sypal popol na hlavu. Románik stratil čaro, keď už hrozilo, že neostane románikom. Manžel sa chcel vrátiť a prosil o druhú šancu. Dala som mu ju, odpustila a myslela si, že všetko sa dá postupne opäť do normálu.
Žili sme takto ďalšie roky, bok po boku. Manžel bol pozorný, videla som, že svoj poklesok ľutuje a k nevere sme sa už nikdy nevrátili. Moje city k Jurajovi sa však po čase tiež zmenili. Mala som ho stále rada, ale už to nebola tá láska, čo voľakedy. Určite v tom zohrala úlohu aj jeho nevera, ale myslím si, že aj bez nej by náš vzťah po čase vyprchal. Aj predtým som to bola väčšinou len ja, kto sa o vzťah staral, ozvláštňoval ho, zabraňoval rutine. A to ma už viac nenapĺňalo.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Podviedol ma manžel aj mladší milenec!
Jedného dňa som Jurajovi povedala, že mu dávam slobodu. Pozeral na mňa ako puk. Myslel si, že sa chcem rozviesť, ale nevedel prečo. Vysvetlila som mu, čo cítim. Rozvádzať som sa nechcela. Mali sme spoločné podnikanie. Nebol v tom ani nikto tretí. Proste som si uvedomila, že náš vzťah je už viac kamarátsky. Nechcela som ani, aby sa odsťahoval, pretože vracať sa do prázdneho bytu deň čo deň nie je nič príjemné.
Juraj priznal, že mám pravdu. Bol nakoniec vďačný, že som s návrhom prišla. Tiež ma mal rád, rozísť sa nechcel, ale o vášni a romantike už v našom prípade nemohlo byť reči. Takto fungujeme dodnes a sme obaja spokojní. Navzájom si pomáhame, ale každý máme okrem spoločného podnikania aj svoj život, o ktorom sa pri spoločnej večeri bavíme.
Pre veľa našich známych je takéto spolužitie nepochopiteľné. Iní sú úprimnejší a povedia, že takto žijú so svojím partnerom už niekoľko rokov, ale nemali odvahu spraviť to ako my. Je ťažké priznať si pocity, pomenovať ich a niečo s tým spraviť. Ľutujem jedine, že keď som manželovi pred rokmi odpustila neveru, nerozviedla som sa. Vtedy by som ešte mala šancu, že si niekoho nájdem a začnem s ním nový život. Teraz som rada, že je to tak, ako to je.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na