Pravdivý príbeh: Manželke odrezali prsník – a úplne zbytočne!

pár

profimedia.sk

Osud je niekedy nevyspytateľný. Dokáže nás urobiť šťastnými, prekvapiť, zraziť na kolená. Podá nám pomocnú ruku, aby nás vzápätí hodil späť na zem. Ja by som vám o tom mohol hovoriť, ale moja manželka ešte viac…

V dvadsiatich štyroch rokoch som sa priženil do Poľska. Moja stará mama bola z malej dediny od našich severných susedov. Chodili sme za ňou na prázdniny každé leto. Tu som sa zoznámil s Ankou, ktorá bývala o tri domy ďalej. Niekde vo hviezdach som mal asi napísané, že s týmto dievčaťom ostanem. Keď som sa vrátil z vojny, odsťahoval som sa rovno za ňou. Živilo ma remeslo. Bol som vyučený maliar. A tak som sa nebál, že nás nebudem mať ako uživiť. Veď maliarov potrebovali všade.

Mali sme veľmi harmonický vzťah. Presne s dvojročnými odstupmi sa nám narodili traja synovia. Aj keď Anka veľmi chcela dcéru, od štvrtého dieťaťa sme napokon upustili.

Po čase všetky deti vyleteli zo svojho rodného hniezda. Odsťahovali sa, založili si vlastné rodiny. Aj sme sa so ženou potešili. Konečne budeme mať opäť čas na vlastné záľuby a budeme si viac užívať samých seba.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú


Naše nažívanie narušila nečakaná správa. Anka ochorela na rakovinu. Život sa nám otočil o sto osemdesiat stupňov. Zrazu prestalo záležať na banalitách. Jediné, čo sme chceli bolo, aby sa z toho dostala. Žiaľ, lekári žene veľké šance nedávali. Veľa tkanív bolo napadnutých, trebalo odstrániť celý prsník. A potom liečba. Náročná, ale je to to jediné, čo môže oddialiť to najhoršie.

Našťastie moja manželka bola vždy veľký optimista. Aj na tej najhoršej situácii dokázala vidieť to pozitívne. Veď po operácii jej môžu spraviť prsia nové. Dokonca si plánovala, ako si nakúpi rôzne parochne. Že budem mať pocit, že mám doma stále inú ženu. Čo by som ale ja dal za to, keby pri mne ostala len tá jedna.

Po operácii Anka nastúpila na chemoterapiu. Neznášala ju najlepšie, ale bojovala. V tom čase sme ani len netušili, čo nás ešte len čaká.

Jedného dňa si moju ženu zavolali do nemocnice. Išiel som s ňou. Na tie chvíle nikdy nezabudnem. Lekári nám oznámili, že pochybili. Moja žena vôbec nemala rakovinu prsníka. Napadnutý bol spojivový kĺb. Diagnózu, ktorú mala, nebola vôbec taká vážna. Dala sa odstrániť celkom jednoduchou operáciou.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Rakovina mi vrátila manžela, aj keď len na chvíľu


Neveril som vlastným ušiam. „To musí byť zlý vtip, toto celé,“ prechádzalo mi hlavou. Chcelo sa mi plakať. Od zúrivosti, čím si moja žena musela prejsť. A vlastne zbytočne. Od šťastia, že je tu veľká šanca, že bude opäť zdravá. A od bezmocnosti. Dozvedeli sme sa, že poisťovňa nepreplatí plastickú operáciu, na ktorú mala Anka ísť, keď sa trocha zotaví. Keďže nemala rakovinu prsníka, nemá nárok, aby sa tento zákrok hradil. Ako sa vyjadrili, mrzí ich, že sa stala chyba, ale je to chyba lekárov a nemocnice. Môžeme sa súdiť s nemocnicou. Anka mala veľmi blízko k tomu, aby sa psychicky zrútila. Ja som zas chcel zrútiť celú nemocnicu na čele s lekárom.

Neviem, aké prekvapenia ešte život manželke pripraví. Viem len, že sme odhodlaní bojovať. Chcem, aby ten dotyčný, ktorý je za toto všetko zodpovedný, sa za zlé určenie diagnózy aj zodpovedal. Moji známi sa rozdelili na dve skupiny. Jedni nás podporujú a myslia si to, čo my. Tí druhí nás zas presviedčajú, nech sme šťastní, že je Anka zdravá a nestresujeme sa. Nech si užívame konečne pokoj a jeden druhého ako sme to vždy chceli. Ja si však vždy spomeniem na jedno porekadlo. Neverím v osud, ktorý človeka ovládne, nech robí čokoľvek. Verím však v osud, ktorý ho ovládne, keď neurobí nič.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uveďte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!


 

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, JK
Odporúčame