Pravdivý príbeh: Matka ma nikdy nemilovala – a nakoniec sa o ňu starám len ja

Muž

SITA

Opičia láska je veľká a bezhraničná. Ak však niekoho bezhranične milujeme, nemusíme vždy stratiť len hlavu, ale aj oveľa viac.

Vyrastal som s len s mamou a mladším bratom. Už od malička som cítil, že mama má bližšie práve k Miňovi. Ako dieťa som si rozdiely v prístupe neuvedomoval, ale podvedome som ich vnímal. Kým ja som bol len synom „toho alkoholika a darmožráča“, bratov otec tragicky zomrel, z čoho sa mama ťažko dostávala a mala Miňa o to radšej. Väčšinu času ma preto vychovávala moja starká.

Už ako pubertiak som vedel, že musím z domu čo najskôr vypadnúť. S mamou som sa hádaval čoraz častejšie, kvôli čoraz väčším hlúpostiam. Aj napriek tomu, že som upratoval, varil, pomáhal bratovi s úlohami, mama si vždy našla niečo, za čo ma mohla skritizovať, vynadať mi.

Po škole som si urobil nadstavbu s maturitou. Zamestnal som sa a popri práci som vyštudoval aj vysokú školu. Nebolo to jednoduché, najmä nie v prostredí, v ktorom som býval. Mama chcela, aby som okrem svojej práce chodil aj na brigády. Aby som mohol prispievať čo najviac do rozpočtu a odbremeniť tak ju. Veď ma aj tak živila celý život, bolo by načase, aby som jej časť dlhu splatil. Odišiel som do podnájmu aj s mojimi dvoma kolegami. V novom byte som sa zoznámil s Alenkou, sestrou jedného z mojich spolubývajúcich. Zahľadel som sa do nej a začal jej dvoriť. Našťastie Alenka moje city opätovala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra na mamu kašľala, ale na dedičstvo ani náhodou


Vzťah s Alenkou mi prospieval. Verila vo mňa, podporovala ma, bola mojím hnacím motorom. Moje semienko sebavedomia, ktoré bolo celé detstvo udupávané do zeme, konečne vyklíčilo.

Po roku chodenia sme chceli vyskúšať začať spolu bývať. Opustil som svojich dvoch skvelých spolubývajúcich a nasťahoval sa aj s Alenkou do malej garsónky, ktorú zdedila po starej mame. Nechceli sme tu ostať navždy. Mali sme svoje plány. Osud nám bol naklonený. A tak sa nám nakoniec podarilo dostať sa najskôr z garsónky do trojizbového bytu. Z bytu sme sa o pár rokov sťahovali do malého domčeka na v tom čase ešte pomerne lacné a riedko obývané predmestie.

Miňo sa vybral opačným smerom. Aspoň čo sa usadenia sa týka. Našiel si tiež priateľku, ale ani jeden z nich nechcel ostať na Slovensku. Obaja boli nespokojní v práci, nevyhovovalo im, ako to u nás funguje. Jedného dňa im skrsol v hlave nápad. Pôjdu do Anglicka. Nie však umývať riad do hotela, ani krájať ryby v továrni. To bolo pod ich úroveň. Chceli v zahraničí rozbehnúť vlastný biznis. Nechápal som ich. Veď o obchodovaní nemali ani poňatia na Slovensku, nie to ešte v cudzine. Vidina ľahkého zbohatnutia a peňazí, podporovaná navyše mojou mamou zapríčinila, že brat s priateľkou naozaj do zahraničia odišli.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie


Brat sa ozýval veľmi sporadicky, správy od neho boli strohé. Vedel som, že to znamená, že až také jednoduché to tam nemajú. Zistili to, čo som sa im snažil vysvetliť ešte keď boli na Slovensku. S peniazmi, ktoré si so sebou zobrali, si môžu kúpiť tak akurát sporák a hrnce. Nie otvoriť si vlastnú slovenskú reštauráciu. Brat by si však svoju porážku nikdy nepriznal.

Neviem, ako sa mu to podarilo, ale prehovoril mamu, aby predala byt a peniaze z neho mu požičala na splnenie si svojho sna. Vedel som, že Miňo má mamu omotanú okolo prsta, ale že až tak veľmi, to ma naozaj prekvapilo. Mama mala ísť bývať k bratovej už manželke do bytu, ktorý po nej na Slovensku ostal. Chcel som vedieť, prečo nepredá byt švagriná, ak v ňom aj tak už s Miňom nebývajú. Vraj bol väčší a až tak veľa peňazí nepotrebujú. Odpoveď to bola zvláštna, ale do tohto obchodu som sa im nemiešal. Mal som svoju rodinu a svoje problémy s práve dospievajúcim synom.

Miňo musel reštauráciu po pár rokoch zavrieť. Nedarilo sa mu, boli stále v mínuse. Aby toho nebolo málo, jeho manželka chcela od neho odísť. Povedal by som si, že aj keď trpko, ale snáď sa poučil, vráti sa domov a začne odznova. Miňo sa však domov vrátiť nemienil. Nechcel vyzerať pred známymi ako chudák. Jeho žena ale rozmýšľala inak. V zahraničí ju nič nedržalo. Nechala Miňa aj dlhy a rozhodla sa vrátiť, kam inam, ako do svojho bytu.

Miňovi ostala „milá“ povinnosť mame oznámiť, čo sa deje. Že sa bude musieť odsťahovať. Peniaze jej samozrejme vráti, ale musí najprv splatiť iné veci. Pre neho to bola tým pádom vybavená vec a kvôli mame sa viac netrápil, veď mal hromadu vlastných problémov. Uvedomil som si, že ak nechcem, aby sa z mojej mamy stal bezdomovec, budem jej musieť pomôcť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú


Manželka však o nasťahovaní sa svokry do domu nechcela ani počuť. Poznala moje detstvo, vedela, ako sa moja mama správala celý život ku mne a ako k Miňovi. Nakoniec som ju prehovoril, aj keď ma to stálo pomaly nervy a zdravý rozum. V kútiku duše som dúfal, že mama bude vďačná a možno si k sebe nájdeme aj cestu zahatanú rokmi výčitiek, kritiky a nezáujmu z jej strany. Mýlil som sa. Už prvé týždne ukázali, že moje rozhodnutie bolo nesprávne. Mama sa snažila aj v tejto situácii nás všetkých sekírovať a manipulovať. Prvej povolili nervy Alene. Vykričala mojej mame, nech si uvedomí, že vďaka svojej slepej láske k Miňovi je z nej bezdomovec. Krik v dome museli snáď počuť aj susedia vo vedľajšej ulici. Nakoniec som obe upokojil. Je to predsa moja mama, nech bola aká je, sľúbil som jej, že môže ostať u nás. Manželka sa kvôli tomu so mnou dva týždne nebavila.

Snažím sa celú vec komunikovať s Miňom. Ako to ale vyzerá, domov sa nechystá a platiť niekde podnájom vlastnej mame tiež nie. Vraví sa, že šťastná rodina je predčasným nebom. Viem, že ak nechceme všetci u nás zažívať naopak peklo na zemi, budem musieť situáciu s mamou doriešiť aj bez bratovej pomoci.


Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdroj: SITA, SITA, OL
Odporúčame