Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný

prechádzka

www.plnielanu.sk

Keď počujem svojich kolegov alebo kamarátov hovoriť o svojich ženách, je mi zle. Ja som ženatý 20 rokov a podotýkam, že šťastne. Z každej strany je to len samá kríza stredného veku. Ten sa rozviedol, lebo ho to už nebavilo. Ďalší si našiel mladšiu a od rodiny sa odsťahoval. Prosím vás, aká kríza stredného veku. Keď na vzťahu trocha popracujete, na krízu ani nepomyslíte.

Do svojej Mati som sa zahľadel pred 24 rokmi. Chodili sme spolu na tú istú školu, ona bola o 2 roky nižšie. Bola krásna, na prvý pohľad krehká blondínka. Pri pohľade zblízka vás prepichla hnedými bystrými očami. Po pol roku okukovania som sa odvážil pozvať ju na rande. Išli sme do miestnej cukrárne. Pripadal som si ako 10 ročné decko, ale bál som sa ju pozvať niekam do podniku. Čo keby si myslela, že som len niekto, kto sa chce zabaviť a ísť ďalej. Prekvapila ma, keď mi pri odchode sama povedala: „Prosím ťa, nabudúce už môžeme randiť ako dospelí ľudia. Keď mám chuť na niečo sladké, idem so svojou malou sestrou.“

Toto vás čaká, keď zbalíte o polovicu mladšiu ženu!

Od toho dňa sme boli spolu tak často, ako to bolo možné. Po ukončení štúdia som sa zamestnal. Počkali sme ešte dva roky, aby školu ukončila aj Maťa a rozhodli sme sa začať spolu bývať. Predsa len, na internáte je to niečo iné. Tam nemáte skoro žiadne súkromie. Stále nejaká chodbovica, narodeniny, oslava skúškového. Tešili sme sa, že si založíme naozajstný domov. Nebolo pre nikoho prekvapením, keď naši priatelia a rodina dostali oznámenie, že sa ideme brať. Nášmu šťastiu nestálo nič v ceste.

Pravdivý príbeh: Môj muž má dieťa s dcérinou kamarátkou!

Po piatich rokoch manželstva sme ešte vždy boli bez detí. Mati nakoniec po mnohých vyšetreniach oznámili, že deti pravdepodobne mať nikdy nebude. Mal to byť následok prechladnutia, keď bola ešte malá. Ja som sa s tým ako tak zmieril, ale Maťku to veľmi trápilo. Chcela sa so mnou rozviesť. Vraj nech si nájdem niekoho, s kým budem mať kompletnú rodinu. Bolo to ťažké obdobie a časom si všimli môj smútok aj niektoré kolegyne. Najmä jedna z nich, Nataša. Taká mladá žaba, čo bola tesne po škole. Začali sme spolu chodiť na obedy. Bola pozorná a vždy ma vypočula, keď som sa potreboval vyrozprávať. Občas som sa prichytil, že na ňu myslím aj doma. To vtedy, keď bola Maťa mrzutá a naschvál vyvolávala hádky.

Nasadila vám parohy? Vieme prečo!

Pred Vianocami nám zamestnávateľ pripravil večierok. Aj som sa celkom tešil, že sa odreagujem. Nataša ma už od dverí vítala a vtisla mi do ruky pohár punču: „Ďurííí, prišiel si, poďme, dnes si zatancujeme.“ Odviedla ma na parket. Neviem, koľko drinkov som vypil, ale po polnoci sa ku mne Nasťa pritiahla a zašepkala mi do ucha: „Dúfam, že sa neponáhľaš domov. Dnes zapojili novú kopírku. Mali by sme ju neskôr otestovať.“ Žmurkla na mňa a tvárila sa, že mi hovorí najnormálnejšiu vec na svete. Musel som si odskočiť. Na toalete som sa opláchol studenou vodou. „Ďuro, nebuď idiot, doma ťa čaká žena. Máte síce trocha ťažšie obdobie, ale tých desať rokov lásky k Mati ti za to nestojí“ nadával som si.

Obávaná kríza stredného veku: Dostane aj vás?

Verte mi, že bolo ťažké len tak sa nenápadne vytratiť. Nie s Natašou testovať kopírku, ale z večierku domov za ženou. Maťa už spala, keď som prišiel, tak som si k nej potichu ľahol. Aj keď mi moja opitá hlava nedovoľovala pracovať na 100 percent, bol som na seba hrdý. Dokázal som odolať pokušeniu, ktorému by mnoho chlapov podľahlo.

Kolegyňa si po pár týždňoch našla nový objekt. Ulovila si nášho Fera z reklamného oddelenia. Tiež ženatého. Ale on takú pevnú vôľu ako ja zjavne nemal.

Náš vzťah s Maťkou sa časom vylepšil. Začali sme spolu oveľa viacej komunikovať. Niečo, čo sme robili voľakedy úplne bežne a to, že sme sa rozprávali. Kto čo zažil v práci, aký sme mali deň.  Tiež sme si začali oveľa viacej užívať jeden druhého. A neuveríte, ale máme dcéru Natálku. Dnes už má 12 rokov. Žena verí, že to bolo  výsledkom dlhej a náročnej liečby, ktorú podstúpila. Ja verím, že to bola odmena za to, že som vtedy nepodľahol. Možno nás osud takto skúša a je na nás, ako svoje šťastie zúročíme alebo zničíme.

Bozky v manželstve: Nezabúdate na ne?

Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!

Zdroj: www.plnielanu.sk, www.plnielanu.sk, J.K.
Odporúčame