S bratom sme vyrastali celkom obyčajne. Ničím sme sa neodlišovali od okolia. Mama robila v miestnych potravinách, otec bol elektrikár. Náš život plynul absolútne normálne. Július, môj starší brat, bol pýchou celej rodiny. Učivo mu samé naskákalo do hlavy, na rozdiel odo mňa nebol športovým drevom a všetko nasvedčovalo tomu, že jeho život bude korunovaný úspechom.
Ja som si naopak musel všetko vydrieť. Nad učebnicami som strávil trikrát viac času, než môj o rok starší brat, no napriek tomu som sa ledva dostal na priemyslovku. Vtedy sa Július stal hviezdou okresného gymnázia, vyhrávajúc jednu olympiádu za druhou.
I keď mi občas prišlo nefér, že mu všetko ide ako po masle, mal som ho rád. Pri pohľade naňho som si uvedomil, že je možné vždy si posunúť latku o niečo vyššie. Avšak jedného dňa sa stalo niečo neočakávané, čo nám obom prehodilo život na nečakanú výhybku.
Rodičia si kúpili auto. Doslova naň šetrili desaťročia. Počas prvej jazdy však mali autonehodu. Narazili do stromu. V ten deň nám policajti zazvonili pri dverách a povedali nám, ako im to je veľmi ľúto, no naši rodičia zomreli. Bolo to ako z filmu.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Po manželovej smrti som na dcéru i biznis zostala sama
Zosypali sme sa na mieste. Najmä Julo, ktorý sa vždy pôsobil dojmom, že je skalou našej rodiny. Pár mesiacov v našom dome bývala babka, avšak tá mala o našej výchove svoje predstavy. Julovi do dosiahnutia plnoletosti chýbalo len pár mesiacov, tak sme sa rozhodli, že sa dokážeme sami o seba postarať. Babičku sme poslali naspäť k nej domov a rýchlo sme sa naučili variť, prať a starať sa o domácnosť.
Júliusa to však bavilo len veľmi krátko. Čochvíľa sa absolútne vzdal a ja som bol ten, ktorý chodil brigádovať, nakupovať, varil som, aj pral. Július rezignoval a vykašľal sa na všetko. O školu či šport absolútne stratil záujem. Mlčky sedel na gauči a napchával sa klobásou a slaninou. Televízor nikdy nevypínal. Pozeral všetko. Správy, romantické filmy, reklamy.
Odmietal chodiť na terapiu a návštevy nikdy neprijímal. Vydržal som to s ním len tri roky. Počas nich Julo pribral neuveriteľných 50 kilogramov. Zmenil sa na nepoznanie, stal sa smutnou paródiou seba samého.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Odišiel som pracovať do zahraničia. Keď som občas prišiel domov, Július sa tváril, akoby som bol len vzduch. Nikdy si nenašiel robotu. Keď sa mu minuli peniaze, predal náš rodný dom a kúpil si biedny jednoizbák. Na sídlisku, v ktorom žil, bol považovaný za čudáka, ktorého nezaujíma nič iné, než koľko stojí fľaška piva a klobása.
Moja snaha prebudiť brata k životu bola absolútne márna. Vzdal sa v deň, keď nám zomreli rodičia. Aj mňa bolela ich strata, avšak vedel som, že musím ísť dopredu. Nemal som inú možnosť.
Zato Julo ani po mojich viacnásobných pokusoch bol pevne rozhodnutý ľutovať sa do konca života. Toto jeho rozhodnutie ovplyvnilo celý jeho život. Ako 38-ročný zomrel na infarkt.
Ľudia vravia, že mu vraj puklo srdce od žiaľu. Pre mňa sa však stal Július, ktorého kedysi obdivoval každý navôkol, obyčajným slabochom. Do vienka dostal takmer samé esá. No ani tie mu nestačili na to, aby vyhral sám nad sebou.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na