V našej bytovke sme bývali už pekných pár rokov, keď sa sem prisťahovali Mária s Tomášom. So susedmi sme dobre vychádzali, s niektorými sme sa občas aj navštevovali. Manžel bol domový dôverník, a tak sa noví nájomníci na nás obrátili, aby sme im pomohli trocha sa začleniť.
Maja s Tomášom boli od nás mladší, a tak ako my, bezdetní. S Tomášom som sa sem tam stretla pri venčení psov, niekedy sme ich zasa oboch zavolali pozerať k nám futbal či hokej. Videla som na Tomášovi, že po mne pokukuje, ale tým, že bol mladší a najmä obaja sme boli zadaní, neprikladala som tomu veľký význam.
Bližšie sme sa spoznali až keď ma Tomáš poprosil, či by som ho nezviezla autom do práce. Polovicu cesty sme mali rovnakú a on mi aspoň prispieval malou čiastkou na benzín. V ranných zápchach máte kopec času sa o tom druhom dozvedieť viac a ja som si uvedomila, že sa na tieto cesty každé ráno teším. Po čase si získal moju dôveru natoľko, že som mu prezrádzala o seba aj veci, ktoré o mne nevedeli ani kamarátky. A platilo to aj opačne. Uvedomili sme si, že obaja stagnujeme vo vzťahu, kde nás to už nikam neposúvalo, ale ani jeden z nás nemal nikdy príležitosť svoj stav nejako meniť.
Možno sme si tento stav obaja nahovorili, ale bolo len otázkou času, kedy sa s Tomášom vyspím. Napodiv som ani nemala výčitky, keď sa to stalo. Tomáš bol na tom rovnako. To ma len utvrdilo v tom, že to, čo robíme nie je úplne nesprávne. Veď človek má právo byť šťastný.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Aj takto môže dopadnúť vzťah so ženatým chlapom
Neostalo len pri tom jednom raze. Stretávali sme sa vždy, keď sa dalo. Mali sme to celkom jednoduché. Stačilo počkať, kým naši parteri nebudú doma a vyviesť sa o dve poschodia dolu alebo hore.
Prešlo pár mesiacov, s Tomášom sme si stále vyhovovali. S myšlienkou odísť od manžela som sa pohrávala už dlhšie. Nakoniec ma prekvapil Tomáš, keď mi navrhol, aby sme to skúsili spolu a oficiálne. U mňa prebehlo všetko relatívne jednoducho, Tomáš to mal doma dramatickejšie.
Našli sme si podnájom na opačnom konci mesta, aby sme mali čo najmenšiu pravdepodobnosť, že narazíme na svojich bývalých alebo susedov z domu. Pol roka sme si spolu pekne žili. Až mi Tomáš jedného dňa oznámil, že má v hlave zmätok. Ešte stále miluje Maju, miluje aj mňa, proste miluje nás obe. Nechápala som, ani neverila, ako môže človek milovať dve osoby naraz. S odstupom času si myslím, že to bola len zámienka, aby som Tomáša pustila k vode a on sa mohol dať naspäť dokopy so svojou ženou.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mladší milenec mi vlial do žíl čerstvú krv
Pretože to aj urobil. Poprosil Maju o odpustenie a ona mu dovolila vrátiť sa. Ja som ostala sama v cudzom byte. Zrazu mi začal chýbať aj ten môj muž a celú vec s Tomášom som považovala len za dobrodružstvo, únik zo stereotypu.
Rátala som s tým, že ma môj muž nebude čakať s otvorenou náručou, ale takú studenú sprchu, akú mi doprial, som veru nečakala. Chcela som sa s ním stretnúť, ospravedlniť sa a sľúbiť mu, že už sa nikdy nič podobné nestane. Keď po niekoľkotýždňovom prehováraní manžel konečne súhlasil, že sa stretneme, myslela som, že už mám napoly vyhraté. Opak bol pravdou. Manžel mi povedal, že už sa cezo mňa dostal. Svoje si odpil, a aj keď je chlap priznal, že aj odplakal.
Snažila som sa o druhú šancu niekoľko krát. Márne. Manžel sa rozhodol urobiť za mnou hrubú čiaru a za minulosťou sa už viac obzerať nebude. Väčšina ľudí si pomyslí, že si za všetko môžem sama. Áno, viem. Snáď môj príbeh aspoň odradí niekoho, kto sa s neverou ešte len pohráva a myslí si, že susedova tráva je zelenšia.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na