Už od mladosti som bol iný ako moji rovesníci. Zatiaľ čo moji spolužiaci sa po vyučovaní naháňali za loptou, ja som sa radšej zdržiaval s dievčatami. Bavili ma ich reči o móde, o spevákoch. Podobne to bolo aj doma. Skrinka na maľovátka a šperky staršej sestry bola pre mňa jedným veľkým tajomstvom a lákadlom zároveň. Nezaujímali ma autíčka a podobné hračky, ktoré som dostával na sviatky. Bol som taký babský pupok.
To že som iný som si naplno uvedomil v pätnástich rokoch. Žiaľ, v tom čase, pred vyše dvadsiatimi rokmi, som toho o inak orientovaných ľuďoch veľa nehovorilo. Mal som možno šťastie, keď som si na strednej škole našiel spriaznenú dušu. Nášho učiteľa telesnej výchovy. Vedel som, že doma sa zdôveriť nikomu nemôžem. Býval som na dedine, každý vedel o každom všetko. Pre moju rodinu by to znamenalo hanbu akú svet nevidel. Ich jediný syn a homosexuál.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj partner žil okrem mňa s ďalšou ženou
Rozhodol som sa, že hneď po maturite sa od rodičov odsťahujem a odídem do mesta. Verzia pre rodinu bola hľadať si prácu. Pravda bola taká, že som túžil po niekom, koho budem môcť mať rád. V meste to bol iný život. Našiel som si prácu v jednej pizérii. Bral som objednávky, vybavoval dodávateľov. Robota nebola náročná, po práci som mal dosť času aj na zábavu. Stačili mi tri mesiace a poznal som všetky diskotéky, kam chodili ľudia ako ja. Bol to pre mňa iný svet. Konečne som sa nemusel pretvarovať a mohol som byť sám sebou. Po čase som zistil, že všetky tieto známosti začínajú a končia na diskotéke. Možno ešte prežijú noc, ale ráno je definitívne koniec. Bol som naivný, keď som si myslel, že sa mi podarí nájsť niekoho na dlhodobejší vzťah.
Všetko pekné po čase zosivie. Moja voľnosť, nočné bary a diskotéky mi po rokoch prestali pripadať také úžasné. Začínal som byť už mierne v depresiách. Zachránila ma spolubývajúca. „Počuj Feri, vykašli sa už konečne na tie svoje jednorazové známosti. Keď hľadáš lásku, choď na internet. Ja som tam už zopár kúskov našla, čo si myslíš.“ Priznám sa, celkom ma to zaujalo. „Zoznamiek je kopu, určite si vyberieš aj ty“, zasmiala sa. Karin mi v ten večer pomohla urobiť profil. Stačilo vymyslieť zaujímavé meno, napísať zopár vecí o sebe a bolo to. Ferdo Mravec. Neviem, či som zaujal vtipným menom, ale hneď o pár hodín mi prišla správa. A na to ďalšia, od iného užívateľa. Najprv som mal sto chutí im všetkým poodpisovať, ale Karin ma krotila. „Výhoda toho tu je v tom, že ty si vyberáš a oni sami sa ti núkajú. Necíť sa povinný byť kamarát so všetkými.“ Zaujal ma Kremienok. Sprvu tým, že si tiež vybral meno z rozprávky. A ja som chcel zažiť niečo rozprávkové. Škoda, že rozprávky pre dospelých nekončia vždy dobre.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neter som prijala ako dcéru a ona mi ukradla manžela
Začali sme si písať. Nebýval v tom meste, čo ja, ale veľa cestoval. Obchodoval so stavebninami. Intervaly našich správ sa skracovali. Obaja sme vedeli, že sa chceme stretnúť. Vyriešil to Karol, ako sa volal v civile. Mal obchodnú cestu do môjho mesta. Navrhol, aby som za ním prišiel do hotela, kde býval. Bol som strašne nervózny, ale osobné stretnutie predbehlo moje očakávania. Mali sme toho toľko spoločného. Od toho stretnutia vždy, keď to bolo možné, sme sa snažili opäť vidieť. Cestoval pomerne často, a tak to nebol až taký problém. Buď som pricestoval ja za ním, do mesta kde práve bol alebo prišiel on za mnou. Stretávali sme sa takto pol roka. Dokonca som uvažoval, že doma poviem pravdu, aj keby to malo znamenať vydedenie a prerušenie všetkých kontaktov. Dúfal som, že po čase by to rodičia pochopili.
V jeden slnečný augustový týždeň mi zavolal Karol. Či neprídem pre zmenu k nemu domov. Už mal dosť všetkých hotelov. Potešil som sa, bral som to ako znak, že ani ja jemu nie som úplne ľahostajný. V piatok v noci som teda pricestoval. Aj keď už bola tma, videl som, že dom bol parádny. Dve poschodia, vynovený. Chcel som sa ísť poobzerať, Karči ma však stopol: „Hore nechoď, tam to ešte nie je dokončené, je tam špina a neporiadok..“ Ok, pomyslel som si, veď veľká obývačka s kuchyňou nám na víkend postačí. Keď Karol po večeri zaspal pred televízorom, trochu som sa nudil. Keď som poupratoval riady po večery, išiel som sa pozrieť aj na horné poschodie. V chodbe bolo trocha neporiadku, ale nič také ako mi opisoval Karol. Otvoril som dvere do jednej izby. Manželská posteľ, skriňa, na nej fotografia Karola s nejakou ženou a malým dievčaťom. Žeby sestra? Spýtal som sa sám seba, ale prepadlo ma neblahé tušenie. Nakukol som do ďalšej izby. Nebolo o čom pochybovať, bola to chutne zariadená detská izba. Utekal som dole, červený od zúrivosti. Hodil som do spiaceho Karola fotku, ktorú som schmatol v spálni. „Čo to má ako znamenať? Vysvetlíš mi to?“ reval som, cítiac hnev a ľútosť zároveň. Karol hneď vedel, koľká bije. „Na čo si liezol hore? Kto ťa tam volal? No tak som ženatý, a čo. Si myslíš, že by som mal toľko klientov, kebyže o mne vedia, že sa ťahám s chlapmi? Sa zobuď.“ Zakončil, akoby sa vôbec nič nestalo.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj syn zaprel vlastné dieťa – a ja som nezasiahla
Bol som rozčarovaný a otrasený. Ešte v tú noc som odišiel. Karola som úplne vymazal. Nereagoval som na správy, odhlásil som sa zo stránky, kde sme sa spoznali. Po dvoch týždňoch ho to prestalo baviť. Pravdepodobne si našiel inú naivnú obeť ako som bol ja.
Chvíľami som sa pohrával s myšlienkou, že to spravím tak ako Karol. Nájdem si nejakú husičku, vezmeme sa, splodíme dieťa, možno dve. Rodičia a okolie budú spokojní a ja si budem len spokojne príležitostne užívať. Našťastie som však na lásku nezanevrel. Po tomto zážitku som odišiel do Španielska, kde už bývam dvanásť rokov. Z toho presne polovicu, šesť rokov mám stáleho priateľa. Doma nevedia, teda možno tušia, ale nechcem im brať ilúzie. Niekedy je lepšie nevedieť. Aj keď mne šok, ktorý som vtedy zažil pomohol odísť preč a nájsť konečne svoj protipól.
Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uveďte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!
Zdieľať na