Pravdivý príbeh: Môj muž miluje alkohol – mám s ním zostať alebo nie?

žena

sita

Slovo robí chlapa. Ak vám tie slová hovorí niekto blízky, uveríte im dvakrát rýchlejšie. V mojom prípade to bolo aj trikrát. Verila som svojmu manželovi. A aj napriek toľkým prázdnym vetám, ktoré vyšli z jeho úst, verím mu stále.

S Majom sme sa zoznámili na vysokej škole. Neboli sme žiadni svätuškári. Obaja sme mali radi zábavu a ľudí. S obľubou sme chodili do spoločnosti a na rôzne rockové koncerty. K dobrej nálade nikdy nesmel chýbať pohár vínka. Kým ja som sa snažila takto zresetovať najmä cez víkend a voľno, Majo si doprial aj počas skúškového. Na konci semestra to mal vždy nahnuté. S mojou pomocou sme však všetky písomky nakoniec zvládli. Po piatich rokoch sme končili naraz. S diplomom v ruke sme boli zvedaví, čo nám život nachystá.

Vedeli sme, že chceme ostať spolu. Predtým, ako sa usadíme, chceli sme si užiť ešte trocha zábavy. Rozhodli sme sa, že na pár mesiacov odídeme do Nemecka. Majov strýko nám dohodil brigádu. Mali sme robiť v malom horskom hoteli. Ja ako chyžná, Majo ako kuchár. Práca to nebola veľmi ľahká, ale peniaze boli dobrou odmenou. Na hoteli robili podobní mladí ľudia ako my, tiež z rôznych kútov východnej Európy. Skoro po každej zmene sme si unavení aj s kamarátmi otvorili fľašu alkoholu a snažili sa trocha odreagovať. Majo si opäť nevedel povedať dosť a píjaval viac, ako by to bolo vhodné. Ja som si v tom čase neuvedomovala, že by to mohol byť problém. Iný názor na celú vec mal manažér hotela. Maja vyhodil. A ja som išla s ním.


Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Na Slovensku som po pár týždňoch zistila, že čakáme dieťa. Bola to správa, ktorá Maja vrátila späť do reality. Našiel si normálnu prácu, prestal piť a snažil sa mne a nášmu budúcemu dieťatku vytvoriť pekný domov. Malá Klára naozaj Maja zmenila. Aj keď ho kamaráti sem tam do krčmy zavolali, vždy sa vrátil najneskôr o dve hodiny. A čo bolo najhlavnejšie, triezvy.

Hoci sa Majo snažil akokoľvek a robil od nevidím do nevidím, peňazí stále nebolo nazvyš. Ja s materskou som si vyskakovať nemohla. Majo plahočil za okienkom v banke. Snažili sme sa nájsť východisko. Keď sa zdalo, že na nič neprídeme, Majo stretol v meste nášho bývalého spolužiaka z výšky Gaba. Pekne oblečený, spokojný a ako sa zdôveril manželovi, aj celkom zabezpečený. Dovážal autá zo zahraničia na slovenský trh. Slovo dalo slovo a ponúkol Majovi, či mu nechce pomáhať. Sám to všetko nestíha. Majo ponuku prijal. Autá išli na odbyt. Dopyt prevyšoval ponuku, od individuálnych objednávok prešli k autobazáru.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný


Majo svoju novú robotu aj s ňou spojený životný štýl miloval. Tešila som s ním. Zatiaľ čo ja som chcela osláviť každý úspech v kruhu rodiny, Majo si opäť začal tykať s fľaškou. Vždy sa vyhováral, že piť ho vlastne núti prostredie, v ktorom sa pohybuje. Každý dobrý obchod treba zapiť a on nechce vyzerať ako slaboch. Tomuto vysvetleniu pre mňa chýbala logika. Majo sa však čoraz častejšie vracal domov opitý. Najhoršie bolo, aj keď som sa veľmi snažila, ani Klára nebola slepá. Videla, že s otcom niečo nie je v poriadku. Poslednou kvapkou bolo, keď mi raz v noci zvonil sused. Videl môjho Maja spať na lavičke na zastávke autobusu. Hanbila som sa ako pes, zmotala niečo o rodinnej oslave a išla pre neho. Sused sa na mňa len chápavo usmial. Vedela som, že ho takto asi nevidel prvý krát.

Na ďalší deň som dala Majovi ultimátum. Buď sa dá dokopy, alebo sa môže rozlúčiť s nami aj s firmou. A že som to myslela vážne pochopil, keď som mu zbalila kufor s vecami a postavila k dverám. Týždeň sa doma neukázal. Dodnes neviem, kde bol a čo robil. Keď sa ale vrátil domov, so slzami v očiach a s kyticou pre mňa a s darčekmi pre Kláru, odpustila som mu. Sľúbil, že si uvedomil, čo mohol stratiť. Potom sa nám ozaj začal venovať, v práci sa nesnažil byť dlhšie ako to bolo nutné. Boli sme zasa šťastní ako predtým. Vydržalo mu to štyri roky. Až jedného dňa…


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú


Pamätám si na to ako dnes, pokazilo sa nám splachovanie na toalete. Majo sa mal v ten deň vrátiť neskoro, poprosila som teda suseda, nech sa na to pozrie. Krvi by sa vo mne nedorezal, keď otvoril nádrž a vytiahol z nej fľašu. Snažila som sa celú situáciu odľahčiť vtipom o manželových výstrelkoch. Bolo mi jasné, že podobnej výhovorke by neuverilo ani dieťa.

Keď Majo prišiel domov, nečakala som. Prešla som hneď ku konfrontácii. „Ty zasa piješ, Majo.“ Nič, len pred seba neprítomne hľadel. „Počuješ, prečo opäť chľastáš? nedala som sa odbiť. „Ale no, Hanka, trocha silné slová, čo chľastáš, Klára nás aj tak raz vydedí,“ jeho vety nedávali zmysel.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec zlomil mojej mame srdce a potom mi ju nechal na krku


Už som nevládala. Podala som žiadosť o rozvod. Z firmy som sa ho snažila vynechať, nechcela som, aby pokazil chystané odkúpenie nášho bazára zahraničným investorom. Najväčší šok mi pripravil v deň, keď sme sa s klientom mali stretnúť. Manžela som ospravedlnila s tým, že je dlhšiu dobu práceneschopný.  Stretnutie sa vyvíjalo príjemne, veci vyzerali sľubne. V tom som na parkovisku počula prísť auto, buchnúť dvermi. Auto v zapätí odišlo. Do zasadacej miestnosti však prišiel môj muž, ktorý sa nechal doviesť taxíkom. Sám sa ledva udržal na nohách. Scéna to bola ako zo zlej komédie. Majo, snažiac sa podať si ruky s našimi klientmi, môj výraz plný zdesenia a ten ich, plný prekvapenia. Stretnutie sa skončilo fiaskom. Majo sa za nimi ešte tackal, hromžiac, nech sa vo firme viac neukazujú. Ako sa opovažujú prísť mu preberať podnik a manželku, keď tam nie je.

S Majom som sa nebavila celý mesiac. On len chodil, posielal kvety, správy na telefón. Neviem, či existuje aj niečo také, ako závislosť od človeka. Aj keď sa celá moja rodina a okolie chytalo za hlavu, Majovi som opäť odpustila. Z bazáru sme väčšinový podiel predali. Snažíme sa žiť v ústraní a pokoji. Manžel sa drží, už sedem rokov sa fľaše ani len nedotkol. Viem, že to ešte nič neznamená, ale nemôžem si pomôcť. Bez svojho muža si svoj život viem už len ťažko predstaviť.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: sita, sita, HD
Odporúčame