Pravdivý príbeh: Moja ex je krkavčia matka, vykašlala sa na deti bez mihnutia oka

Muž

gettyimages

Vždy som si myslel, že rodinné puto je to najsilnejšie, čo môže byť. Veď nenadarmo sa vraví, že krv nie je voda. Život mi však ukázal, že často vám najviac pomôžu tí, s ktorými vás nespája žiadne príbuzenské puto. Môj príbeh je toho dôkazom.

Pred dvoma rokmi ma opustila žena a nechala ma samého s dvoma deťmi. Vtedy šesťročnou Evkou, ktorá práve začala chodiť do prvého ročníka a osemročným tretiakom Adamom. Tvrdila, že sa cíti ešte príliš mladá na to, aby obetovala celý zvyšok života deťom. Odišla do zahraničia, kde pracuje a cestuje po svete. Chodí na rôzne kurzy osobného rozvoja, stala sa zarytou vegánkou, ktorá chodí oblečená len v bio bavlne a všetkým tvrdí, že nikdy nebola šťastnejšia, než teraz.

Na nejakom kurze, ešte keď sme boli spolu, stretla akéhosi guru. Vtĺkal jej do hlavy, aké dôležité je byť sama sebou. Miladka si to očividne vysvetlila po svojom. Skúsil som jej dohovoriť, no čím viac som sa snažil s ňou rozprávať, tým viac som cítil, že má nado mnou moc. Prestal som sa teda snažiť a nakoniec som súhlasil s rozvodom. Ani sa nepokúsila bojovať o deti. Doposiaľ im posiela vyššie alimenty, než jej prisúdil súd, no to nenahradí matku.

Zostal som bezradný. Do práce som vstával ešte pred štvrtou, deti sa museli teda do školy vychystať samé. Veľa vecí bolo pre mňa nových. Evku som nevedel poriadne učesať, celé dni jedli len párky a špagety so syrom. Až po mesiacoch som našiel v sebe odvahu ukuchtiť niečo nové. No moje pokusy často skončili absolútnym fiaskom.

Náš tip na zaujímavé podujatie: Richard Müller a hostia – Šansóny a iné piesne

Miladkina rodina sa od nás dištancovala. Možno za to mohol aj fakt, že moja bývalá manželka si len zriedkakedy dávala servítku pred ústa. Asi ich pourážala a oni sa rozhodli naplno odstrihnúť aj od vnúčat. Mne ostala už len mama, dôchodkyňa, ktorá mala množstvo problémov. Skôr ona bola tou, ktorá potrebovala pomoc pri početných návštevách lekárov. Tak som sa s deťmi pretĺkal tak, ako sa dalo.

Po roku sa do vedľajšieho domu presťahoval starší manželský pár. Susedka Jana bola veľmi príjemná žena, ktorá ihneď zbadala, že u nás nie je všetko v poriadku. Najprv nám sem-tam doniesla koláč, poslala ovocie či zeleninu a Evke zaplietla vrkoč. Bol som jej vďačný, no zároveň som sa hanbil, že sa neviem dostatočne postarať o svoje deti.

Jana však len mávla rukou: „Sme ľudia. Musíme si predsa pomáhať.“ S mužom nemali deti a tak bola rada, že môže niekomu venovať svoj čas a energiu. Deti si tetu Janku, ako ju začali volať, veľmi rýchlo obľúbili. Pomáhala nám s domácnosťou a ja som sa Jožovi, jej mužovi, snažil pomôcť s prácou okolo domu. Spoločne sme rúbali drevo alebo opravovali starý dom, ktorý zdedil po svojich rodičoch.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Po pár mesiacoch som si všimol, že Jožo nestíha robiť tak ako predtým. Ľahko sa unavil, začal rapídne chudnúť, a preto som ho zobral na vyšetrenie. To odhalilo rakovinu. Našťastie prišiel v čas a stav nášho suseda sa začal zlepšovať. Optimizmus a chuť do života mu paradoxne dodávajú aj moje dve živé striebra, ktoré nedovolia, aby sa ľutoval. Najmä Adam s ním veľmi rád trávi voľný čas.

So susedmi sme si veľmi rýchlo vybudovali pekný vzťah. Ja som si uvedomil, že dobrý priateľ môže byť naozaj viac ako rodina. Koniec koncov, s rodinou sa často človek nestretáva každý deň, zatiaľ čo sused o vás vie všetko.

Vidíte sa pravidelne, navzájom sa zdôverujete so svojimi trápeniami a radosťami. Mne sa časom podarilo odpustiť Milade. Aj to, že nás nechala, nás nakoniec posunulo dopredu. Všetkým tvrdí, aká je šťastná, no klebety tvrdia, že napriek svojmu šťastiu začala holdovať alkoholu. Len Pán Boh vie, kde je pravda.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Michaela, gettyimages
Odporúčame