Pravdivý príbeh: Moja mama sa tvárila ako svätica, nakoniec mi škaredo podrazila kolená

Foto: Gettyimages

Foto: Gettyimages

Narodil som sa ako stredné dieťa. Celý život som to bral ako za trest. Nemal som výsady prvorodeného brata, ani som nebol zlatúšik rodiny ako mladšia sestra. Navyše som sa podobal na svoju starkú z maminej strany. Tú nemohol môj biologický otec vystáť. Nakoľko som mu ju pripomínal, ani ja som nebol jeho obľúbencom. Neviem, či bol tento štartovací balíček dôvodom, že sa mi celý život lepila smola na päty, alebo bol môj osud vpísaný vo hviezdach už dávno predtým 

Na škole som bol priemerný žiak. Skôr som predmety preliezal, ako vynikal. Vyučil som sa za klampiara. To ma bavilo, aj my to v autoservise, kde som sa zamestnal celkom išlo. Na jednej májovej zábave som sa spoznal s Ivetou z vedľajšej obce. Zapozerali sme sa do sebaV dedine som si nikoho nájsť nevedel. Každá chcela vždy len môjho brata. Ten sa zamestnal v dobrej firme, s dobrým platom. Mohol si dovoliť pekné auto, aj sa pomerne skoro od rodičov osamostatniť.  

Iveta ma brala takého aký som. Bola skromná a slušná. Vzali sme sa a narodila sa nám jediná dcéra. Myslel som, že si malá užije svojich starkých. Skôr sme však chodili k Ivetinej mame ako k našim. Tam bola každý víkend nasačkovaná moja sestra so svojou malou. Hoci otca ani sama poriadne nepoznala, pre rodičov bola stelesnením nevinnosti a láskou zahŕňali aj vnučku. Doprial by som im to, keby s rovnakým nadšením prijali aj moju dcéru. 


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z môjho syna sa stal bezdomovec, všade má dlhy


Miesto toho, aby som bol šťastný, že mám zdravú rodinu a milujúcu manželku, riešil som malichernosti. Stále som sa porovnával a dnes priznávam, že aj závidel. Chcel som byť macher. Kupovať mojim dievčatám pekné veci, ale ledva sme vystačili na mesiac s nájmom a so stravou. Začal som svoje problémy zapíjať. K poháriku som nemal ďaleko ani predtým, ale akosi mi to prerástlo cez hlavu. Iveta mala so mnou anjelskú trpezlivosť. Nakoniec mi ale dala asi dvadsiatu poslednú šancu, ktorá bola naozaj posledná. Vyhodila ma z domu a požiadala o rozvod. Moja posledná istota v živote sa mi rozpadla.  

Musel som sa vrátiť domov. Nevlastný otec mi dal ultimátum pol roka, kým sa postavím ako tak na nohy. Na pohárik som sa nepozrel, pomáhal som okolo domu, snažil som sa, nech nesklamem hlavne mamu. Po pol roku som už bol na tom zdravotne dobre, len som nemal kam ísť. V tom čase mi odišla na druhý svet moja babka. Mama mi navrhla, že môžem ísť bývať k nej. Dom bol písaný na mamu. Sľúbila mi, že môžem ostať tak dlho ako potrebujem. A keď chcem, môžem si to časom celé odkúpiť. Aj keď vodu som mal len zo studne a kúril som drevom, bol som plný optimizmu. Dúfal som, že sa mi možno podarí získať späť aj Ivetu. 

Žiaľ, opäť som mal smolu. Stratil som robotu. U nás ani v okolí som nič zohnať nevedel. Snažil som sa privyrobiť si aspoň brigádami, ale to boli samé nočné alebo skoro ráno ísť autobusom do mesta. Kto by to zvládol. Čakal som, kedy sa blízko nás otvorí veľké logistické centrum, a že ma tam vezmú. Moja nádej spľasla ako bublina. Neprešiel som výberom, ale ja som presne vedel prečo. Pani, čo to mala na starosti bola Ivetinou známou. Samozrejme, že im o mne musela niečo povedať a už ma nechceli. 


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


S novými pracovnými miestami rástol aj záujem o našu obec. Veľa ľudí svoje domy výhodne predalo alebo sa za dobrú cenu zbavili pozemkov. Jedného dňa za mnou prišiel nevlastný otec. Dal mi opäť ultimátum. Tento raz ale také, čo mi podrazilo nohy. Moja mama sa chystala predať dom. Mám mesiac, aby som si vyriešil bývanie. Nemala ani toľko chochmesu, aby mi to povedala osobne do očí. Viem, že som nebol dokonalý syn, ale toto som si nezaslúžil. Žiadnej matke podľa mňa nemôže byť jedno, že jej dieťa môže skončiť na ulici. Tej mojej to bolo fuk. Snažil som sa s ňou nejako dohodnúť. Nedostal som šancu. Zbalil som si veci a išiel. Nečakal som ani mesiac. Načo.  

Prespával som kadetade. Nejaký čas po kamarátoch a známych. Chvíľu dokonca aj na ulici. V babkinom dome sa začali stavebné práce a bolo mi do plaču. Rozmýšľal som, že odídem do mesta. Bolo tam viac možností a väčšia šanca, že si nájdem robotu aj bývanie. Nakoniec sa mi dostalo pomoci od sestry, ktorou som voľakedy tak opovrhoval. Povedala, že sa už nemôže pozerať na to, ako sa mi všetci otočili chrbtom. Ponúkla mi bývanie v ich letnej kuchynke. Boli to provizórne dve miestnosti, ale pre mňa mali cenu paláca.  

Sestra vedela, že jej na začiatku nebudem mať ako platiť. Staral som sa na oplátku o hydinu, zajace aj o záhradu. Kosil som, strihal, okopával. Fyzická robota mi robila dobre. Zabudol som pri nej na všetky trápenia. Keď bolo treba, chodil som pomáhať aj susedom. Ani nechcem vedieť ako by som dopadol, keby mi sestra nepodala pomocnú ruku. S mamou dodnes nekomunikujem, keď aj príde za sestrou, zaleziem do svojej miestnosti a nevyjdem, kým neodíde. Ona aj tak nemá záujem to so mnou urovnať. Pravdu povediac, už ju ani nevnímam ako svoju matku. Dala mi život, to áno, ale predierať sa ním musím sám, a aj kvôli nej je to ťažké. 


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: IZ
Odporúčame