Pravdivý príbeh: Moja vydatá šéfka má aféru so ženatým – a zo mňa robí komplica

Žena

SITA

Keď som po dvadsiatich rokoch opúšťala svoje miesto v kancelárii, mala som zmiešané pocity. Lomcovala mnou zlosť, že ma vedenie po takom čase nechalo tak ľahko odísť.

Chvíľu mi trvalo, než som v sebe spracovala dôvody výpovede, veď z kolegýň som mala najviac praxe. Niekomu aj napriek tomu asi logicky vyšlo, že z našej trojice – ja, moja slobodná matka a kolegyňa, ktorej manžel je alkoholik a bez práce, budem tou najvhodnejšou, ktorej sa výpoveď dotkne najmenej. Nikoho nezaujímala hypotéka, ktorú sme splácali, či to, že môj manžel síce mal dobrú pozíciu, ale plat len priemerný.

Snažila som sa na celú vec pozerať pozitívne. Koniec znamená aj začiatok nového, možno niečoho lepšieho. Nájdem si novú robotu, lepšie platenú, ktorá ma bude ešte aj viacej baviť, motivovala som sa. Niečo ako spojenie príjemného s užitočným. Až na novom mieste som pochopila úplne iný význam tejto frázy.

Moja pozitívna nálada mi vydržala asi tri mesiace. Začala som chápať, že môj ročník výroby ocení skôr vinár ako personalista. Životopisy som posielala denne. Bola som rada, ak sa mi vôbec ozvali, že za môj záujem ďakujú. Väčšina firiem si nedala ani tú námahu. Po roku a pol, keď som už bola zúfalá, zasiahla náhoda. Dcérina kamarátka Petra odchádzala na materskú. Niekoho hľadali na jej zastúpenie počas materskej. Z dobrého zdroja som však mala informácie, že na svoje miesto sa budúca mamička už vrátiť nechystala. Petra mi sľúbila, že sa môj životopis nestratí v kope ďalších žiadostí. Ďalej už ale budem musieť presvedčiť svojimi schopnosťami sama. Dostala som pozvánku na pohovor. Bola som natešená ako malé dieťa pod vianočným stromčekom.


Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil


Aj keď som si myslela, že sa Petra snáď za mňa prihovorí, nešetrili ma. Musela som prejsť trojkolovým výberovým konaním. Posledné kolo bolo už len s mojou budúcou nadriadenou. Volala sa Irena. Bola asi v mojom veku. Miesto som nakoniec získala.

V novom prostredí som sa dobre aklimatizovala. Aj keď to nebolo úplne to, čo som robila dovtedy, Irena mi na začiatku veľmi pomáhala. Kanceláriu sme mali spoločnú, mohla som sa na ňu kedykoľvek obrátiť. Celkom sme si rozumeli aj povahovo. Nestali sa z nás kamarátky, predsa len, bola to moja nadriadená. Občas sme ale chodili spolu na obedy. Vedela som o nej, že je vydatá a aj s manželom bývajú len kúsok od nás.

Jeden deň v práci som opäť hľadala svoj mobil. Bol to môj ustavičný problém. Telefón som niekam položila a nevedela ho nájsť. Neostávalo mi nič iné, ako sa prezváňať, chodiť po budove a hľadať. Zrazu som sa na schodoch zrazila s neznámym mužom, ktorý sa ponáhľal von. Nepoznala som ho, myslela som si, že je to niekoho klient. Na môj vkus bol trocha príliš udýchaný a prestrašený. Telefón som nikde nepočula. Skúsila som zavolať ešte raz. Tentokrát som mala väčšie šťastie. Zvonenie sa ozývalo zo zasadačky. Išla som tým smerom, keď odtiaľ vybehla Irena. Strapatá a zadýchaná. Prešli sme okolo seba mlčky. Ona sa vybrala späť do našej kancelárie, ja som sa zohla pre svoj stratený mobil, ktorý bol na poličke pod stolom. Celé mi to docvaklo až o pár minút neskôr. Irena musela byť v zasadačke s mužom, ktorého som stretla na schodoch. ,,To snáď nie, veď je vydatá,“ pomyslela som si. ,,Jej muža som párkrát stretla a pôsobil na mňa sko sympatický dobráčisko.“ Presvedčila som sa, keď som si pozrela zasadačkový kalendár. Na ten termín mala miestnosť rezervovanú pre seba.


Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka opustila naše deti, dcéra spravila to isté


Irena celú udalosť, že som ju vlastne s niekým nachytala, brala ako prelomenie bariéry medzi nami. K veci sa nevyjadrovala, ale od toho dňa sa dotyčný pán začal u nás objavovať častejšie, najmä cez obed. Irena mi vždy len oznámila, že sa ide najesť a príde neskôr. Keď sa o dve hodiny vrátila, bolo mi jasné, že červeň v tvári nemá od pikantného chilli. A keď bolo pred výplatou, musela postačiť aj naša zasadačka.

Nepáčilo sa mi to. Nechcela som byť svedkom, aj keď nepriamym, Ireninej nevery. Vrchol bol, keď som raz ráno prišla do kancelárie a našla pána neznámeho na stoličke vedľa mojej nadriadenej. Niečo jej šepkal do ucha. Ona sa chichotala ako pubertiačka a naoko cudne odstrkovala jeho ruku zo svojho stehna. Divadlo pre silnejšie žalúdky ako ten môj. Počkala som, kým amant odíde. Chcela som sa s Irenou porozprávať. „Irča, na jednej strane ma teší, že mi dôveruješ,“ nevedela som, ako začať. „Len mi trocha vadí, keď robíš predo mnou niektoré veci, ktoré sa sem veľmi nehodia.“ „Ale no tak Renátka, nebuď precitlivená. Ak sa ti nepáči, môžeš vždy aj odísť. Nie len z kancelárie, ale aj nadobro,“ dala mi Irena jasne najavo svoj postoj.


Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra má ženatého milenca – a nechce sa ho vzdať


Doma som sa zdôverila manželovi aj dcére. Z nej nakoniec vypadlo, že aj Petra mala s Irenou rovnaké skúsenosti, keď tam ešte pracovala. Nakoniec bola veľmi rada, keď otehotnela a z práce odišla. Ja som však z roboty odísť nechcela. Vedela som, že nové miesto by som si po predošlých skúsenostiach už len ťažko našla. Nemala som na výber. Ak si chcem prácu udržať, budem sa musieť Irenine nedospelé správanie naučiť tolerovať, predsavzala som si.

Za Irenou stále chodí jej neznámy. Už viem, že sa volá Dávid a je taktiež ženatý. Preto tie schôdzky cez deň a akože obedy po hoteloch. Irena ma berie ako spolupáchateľku vo svojom prehrešku voči mužovi. Dokonca sa mi začala zdôverovať. Ako ich jej manžel skoro nachytal, ako vie dokonale klamať, aké je to všetko vzrušujúce. Najhoršie je, že jej muž niekedy zavolá aj na pevnú linku a ja mu musím klamať. ,,Irča má poradu“, ,,Irča vybehla do potravín“, ,,Je s kolegyňami na cigarete“…  Naučila som sa mať klapky na očiach aj na ušiach. A popri práci posielať životopisy do firiem, či niekoho náhodou nehľadajú. Veď nádej umiera posledná.


Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdroj: SITA, SITA, RS
Odporúčame