Svoju dcéru som vychovávala s láskou, ale prísne, a s presnými pravidlami. Mala som na ňu vysoké nároky a chcela som, aby bola vo všetkom dobrá, ak nie rovno najlepšia. Myslela som, že len tak bude mať v živote úspech. Ja sama som bola na seba vždy tvrdá a dotiahla som to vďaka tomu ďaleko. Len málo žien sa môže pochváliť vlastnou zabehnutou firmou a finančnou nezávislosťou.
Nie len pri jazykoch platí, že čím viac toho niekto vie, toľko krát je človekom. Chcela som, aby Martina skúsila čo najviac. Dcéra chodila ako malá na tri rôzne krúžky. Na strednej škole potom mávala doučovania z matematiky a jazykov, plus športový klub. Niekedy sa sťažovala, že by išla radšej von s kamarátkami. Samozrejme som jej nebránila, ale až keď si splnila povinnosti. Potom jej už však málokedy zostal čas.
Niektorí známi z môjho okolia sa ma snažili presvedčiť, že to s nárokmi na dcéru možno mierne preháňam. No plody mojej výchovy sa ukázali, a s nimi aj pocit zadosťučinenia. Maťa vychodila dve vysoké školy a po ich skončení naštartovala sľubnú kariéru. Deti rodičov, ktorí mnou pohŕdali, neboli ani zďaleka také úspešné. Jediná vec, ktorá mi po čase u dcéry chýbala, boli deti. Chcela som sa konečne tešiť z vnúčat. Našťastie som sa dočkala vnuka aj vnučky a rolu babky som si plánovala užiť naplno.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevesta si nenechá poradiť, vraj neviem vychovávať deti
Moja Maťa ma však stopla už pri narodení syna. Ponúkla som sa, že jej prvé týždne prídem pomôcť. Dcéra odmietla, vraj na všetko stačí aj sama s mužom. Rešpektovala som to a nevedela sa dočkať prvej návštevy. Doniesla som kopec darčekov. Dcéra mi oznámila, že všetky hračky sú o ničom, nakoľko nerozvíjajú to, čo majú. Dostala som pár tipov. Všetko na také drevené, látkové a nudné niečo, čo nevyzeralo ani ako hračky pre malé deti. Páčilo sa mi však, že dcéra je pri výchove dôsledná. Až tak veľmi, že som si po čase uvedomila, že vidím seba pred niekoľkými rokmi. Pri Martine naozaj jablko nepadlo ďaleko od stromu. Moju výchovu odovzdávala ďalej svojim deťom. Paradoxne ma to netešilo.
Dcéra bola, čo sa týkalo jej detí, ešte cieľavedomejšia ako ja pri nej. Ani poriadne nezačali chodiť do škôlky, už boli prihlásené na angličtinu. Neviem na čo, keď také malé deti nevedia ešte poriadne ani svoju rodnú reč. Ja by som počkala. Vnúčence chodili aj na kone, pretože na plávanie a gymnastiku už chodili všetci. Martina chcela, nech vedia niečo, čo iné nie. Ďalej hokej, balet, spev. Každý deň poobede mali niečo iné. Keď som ich chcela vidieť, vozila som ich medzi škôlkou a krúžkami. Bolo to na míle vzdialené spoločne strávenému času, ako som si to predstavovala ja.
Raz poobede sa krúžok zrušil. Pýtala som sa vnúčat, čo by chceli robiť. Chceli ísť na zmrzlinu. Vzala som teda deti do cukrárne. Oči im žiarili a ja som sa konečne cítila ako hrdá stará mama. Po návrate domov Martina taká nadšená nebola. Prvá vec, prečo sme tam vôbec chodili chytať bacily a druhá, prečo som im kúpila sladkosť. Plnú éčok, cukru, nezdravú a zlú. Vedela som, že dcéra deťom cukor nedáva, ale tak raz za čas som na tom nevidela nič zlé. A vôbec, prečo by sme si nemohli len tak vyraziť do mesta? Dcéra mi povedala, že ani jej sa nikto keď bola malá nepýtal, čo chce, a nemieni nechať deti rozhodovať o tom, čo budú robiť.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Doma som sa sama seba pýtala, či bola moja výchova naozaj príliš tvrdá. Mala som na dcéru prehnané nároky? Vyrástla z nej chladná matka? Posledná výčitka bola pre mňa najhoršia. Týkala sa mojich vnúčat, pri ktorých som sa roztápala ako tá zmrzlina na slnku. Bolo mi to ľúto, ale nevedela som s tým nič robiť.
Dnes by som vychovávala dcéru inak. Viac by ma zaujímalo, čo chce ona a menej to, čo chcem ja. Nemala starú mamu, ktorá by ju rozmaznávala. Zato moje vnúčatá majú mňa. Som ochotná dcére kecať do výchovy vždy, keď sa mi niečo nepáči. Aj za cenu, že sa pohádame. Nechcem, aby jej deti raz vychovávali svoje deti tak, ako ja. Je to tak, ako sa hovorí. Keď vychovávate deti, nezabudnite, že vychovávate rodičov vašich budúcich vnúčat. A to ako sa správate k nim, budú aplikovať neskôr ďalej. Zažívam to v priamom prenose a niekedy ma až pichne pri srdci, keď to vidím.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na