Na gymnáziu som nikdy nepatril medzi šikovných žiakov. Všetky predmety som prechádzal s odretými ušami. Študovať na gymnáziu dokonca ani nebolo mojím snom. Skôr rozhodnutie rodičov, ktorí ma tam upratali, keďže som absolútne netušil, kam sa podieť. Napriek mojej šedej podpriemernosti si na mňa zasadla profesorka biológie. Až po dlhých rokoch som sa dozvedel pravú príčinu.
„Miro, z vás nikdy nič nebude. Toto gymnázium patrí medzi najlepšie v republike. Netuším, akým zázrakom ste sa sem dostali,“ vysmievala sa mi. Vždy si našla dôvod ako mi dať najavo, že som úplná nula. Vedel som, že sa nevie zmieriť s tým, že som protekčné dieťa. Môj otec mal malú lekáreň, a preto mal kontakty. Keď som sa však pozrel vôkol seba, uvedomil som si, že nie som ani prvý, ani posledný, kto sa na školu dostal práve takýmto neštandardným spôsobom. Tešila ma len jedna vec. Že po maturite profesorku biológie už nikdy nestretnem. Nikdy nehovor nikdy a naše životné cesty sa preťali takým spôsobom, akým by to asi nikto nikdy nepredpokladal.
„Miro a nechceš ísť na medicínu?“ spýtal sa ma jedného dňa otec pri večeri. Ihneď som zavrtel hlavou na znak nesúhlasu. Napriek tomu som začal aspoň uvažovať nad touto myšlienkou. Po nociach som sa zahĺbil do štúdia anatómie, chémie a biológie. Zistil som, že ma to naozaj baví. Doposiaľ som biológiu vnímal ako nutné zlo, a to najmä kvôli profesorke. Prekvapivo pri samoštúdiu som zabúdal na čas. Neraz som nad knihami strávil celú noc, čo sa odzrkadlilo aj na známkach.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Klamal som ľudí, aby som zarobil, všetko sa mi vypomstilo
„Miro, tú písomku vám nemôžem uznať,“ oznámila mi raz profesorka biológie po skončení hodiny. Mal som mať jednotku. „Určite ste podvádzali. Plný počet bodov nemal nikto z triedy. Prečo by ste práve vy mali byť výnimkou?“ Po jej slovách som takmer rozplakal. Z písomky mi dala päťku. Vraj za podvod. To ma však motivovalo, aby som sebe aj jej ukázal, že na to mám. Keď som zaspával na hodine, pretože som celú noc študoval, vysmievala sa mi, že som flámoval. Svoj prístup trošku zmiernila až vtedy, keď sa ma pri odpovedi zastala celá trieda. Vedel som odpovedať na všetko, čo sa ma pýtala. Napriek tomu mi chcela dať zlú známku.
Maturoval som z biológie a chémie. Z dvoch predmetov, ktorým sa nevyhne žiaden študent medicíny. Profesorka ma na maturitách potopila. Našťastie nebola v komisii sama, a tak som zmaturoval na prvýkrát. Na medicínu ma však nevzali. Ani prvý, ani druhý rok. Poctivo som sa učil, vo voľnom čase som pomáhal otcovi v lekárni a nakoniec som sa na medicínu predsa len dostal. Štúdium bolo náročné, no vyplatilo sa.
Veľmi som sa tešil, keď som si konečne pred meno mohol napísať MUDr. Špecializoval som sa na chirurgiu a nastúpil ako lekár v našej okresnej nemocnici. V jeden deň k nám doviezli ženu. Obeť dopravnej nehody, ktorá potrebovala okamžitú lekársku pomoc. Počas operácie som v pacientke spoznal profesorku, ženu, ktorá mi komplikovala život počas celého štúdia. Zachránili sme ju. Po operácii, keď sa prebrala, som k nej išiel na izbu.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Myslela som iba na kariéru, osud mi to poriadne vrátil
„Miro, to ste vy? Opovážte sa ma dotknúť!“ Nevedela, čo sa stalo, očividne narkóza ešte celkom neprestala pôsobiť. „Neskoro, už som sa vás dotkol, pani profesorka,“ usmial som sa. Vôbec som sa na ňu nehneval, skôr mi jej bolo ľúto. Toľká zášť, ktorú v sebe nosila už roky. Malo to vôbec zmysel?
„Pani, pán kolega vám zachránil život,“ ozvala sa moja kolegyňa. Paradoxne už som nemal potrebu, aby ma niekto obhajoval. Dospel som. Keď som mal čas, vždy som sa zastavil pri pani profesorke, ktorá bola zrazu taká krehká a zraniteľná. A v jedno skoré ráno mi konečne prezradila dôvod svojho hnevu. „Viete, Miroslav, kedysi som veľmi milovala vášho otca. Čakala som naňho niekoľko rokov. Odišiel študovať do Bratislavy, kde však veľmi rýchlo zabudol na lásku svojej mladosti. To, že sa ide ženiť, som sa dozvedela až neskoro. Veľmi ma to sklamalo,“ priznala sa.
Prekvapilo ma to. Otec sa o tom nikdy nezmienil. Prečo si však zlomené srdce ventilovala na nevinnom dieťati, pre mňa doteraz ostalo záhadou. Nakoniec som jej bol za to vďačný. Bez nej by som nebol tam, kde som.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na