Odchod detí do zahraničia sa môže na rodinných vzťahoch prejaviť rôzne. Niekedy ich ešte utuží, inokedy je to skôr naopak. A keď sa ku vzdialenosti pridá priateľ či priateľka, ktorí majú na vzťah s rodičmi zlý vplyv, situácia sa často vyhrotí ešte viac. Na jednej strane prichádzajú výčitky, na druhej pocit nezáujmu či previnilosti…
Rada by som poznala váš názor na moje konanie aj konanie môjho syna, ktorého som dosiaľ z mojich dvoch detí považovala za rozumnejšieho a chápavejšieho. Syn je inžinier a momentálne pracuje aj býva so svojou priateľkou v Anglicku, na pomerne dosť dobrej pozícii. Teda presnejšie on pracuje a jeho priateľka už rok sa nudí doma, vypisuje si s priateľmi a so sestrou.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som pustila za hranice, vrátila sa tehotná!
Až potiaľto by to bolo ako-tak v poriadku, keby som ja nebola po tragickej smrti môjho brata dosť úzkostlivá a nepotrebovala by som, aby mi aspoň raz do týždňa napísal mail alebo aspoň prezvonil že sú v poriadku. Vždy sa však musím ozvať prvá ja. On mi potom odpíše, niekedy hneď, niekedy za deň, dva. Keď neodpisuje dlhšie už to nevydržím a volám rodine jeho priateľky, s ktorou si ona denne píše. Nerobím to rada, ale keď sa neozvú mám o nich taký strach, že sa mi z toto zvýši tlak a mám z toho problémy so srdcom.
Naposledy sa mi neozvali skoro dva týždne. Preto som sa znova telefonicky spýtala len či nevedia, či sú v poriadku. Dnes som dostala od syna mail plný výčitiek prečo vypisujem a vyvolávam a obťažujem rodinu jeho priateľky. Dosť sa má to dotklo, lebo si myslím, že ako dobrý syn by sa mal on zaujímať o to ako sa máme, či sme zdraví a podobne. Doteraz sa ale ani raz nespýtal. Keď napísal prvý on, tak to bolo, len keď niečo potrebovali.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Lásku nám prekazila jeho žiarlivá dcéra
Neviem, či je to len jeho chyba, alebo je ovplyvnený svojou priateľkou, ktorá má dosť komplikovanú povahu. Niekedy sa mi zdá, akoby ho chcela izolovať od našej rodiny a on jej splní prvé aj posledné. Veľmi ma to trápi a aj je mi to ľúto, lebo aj sesternice z rodiny majú deti v zahraničí a tie im často volajú, zaujímajú sa o svojich rodičov. Odpísala som mu, že už ho nebudem kontaktovať pokiaľ sa neozve sám. Neviem či je to správne, bude mi ťažko od strachu o nich, ale snáď to vydržím. Rada by som vedela názor nezaiteresovanej osoby, kto z nás robí chybu a ako náš problém riešiť. Ďakujem!
Ako by ste podobnú situáciu riešili vy? Poraďte našej čitateľke v diskusii pod článkom.
Zdieľať na