Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?

žena

profimedia.sk

So svojou stredoškolskou láskou som sa rozviedla, keď som mala tridsať rokov. Deti sme nemali a nerozišli sme sa trpko, jednoducho naša láska vyhasla. Po počiatočnom nadšení zo slobody a možnosti rozhodovať len sama za seba, som ostala trochu sklamaná. V mojom okolí boli všetci normálni muži už zadaní a začala som pochybovať, či ešte nájdem lásku.

Rozhodla som sa teda aspoň zmeniť zamestnanie. Ťahalo mi na štyridsiatku a  stále som bola sama, tak som chcela aspoň budovať kariéru. Vďaka ovládaniu štyroch jazykov som sa zamestnala som sa v medzinárodnej firme, ktorá si práve u nás otvorila pobočku. V robote sme vždy po roku rotovali. Dvaja ľudia odišli, dvaja noví prišli. Kolektív som mala, napriek zmenám, vždy výborný. Pamätám sa, keď k nám nastúpil Alan. V tom roku som si zapálila pomyselnú desiatu sviečku pôsobenia vo forme. Začal sa ma zmocňovať pocit, že by to chcelo nejakú zmenu. Môj nový kolega sa o to postaral.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Žene som neveru odpustil, ale kamarátovi zradu nie


Alan mal krásnu snedú pleť, tmavé oči. Už keď ma v prvý deň zdravil na chodbe, vedela som, že s týmto človekom pracovať v jednom tíme nebude vôbec ľahké. Keď na mňa rozprával, nevedela som sa sústrediť. Nepočúvala som, čo hovorí, len som zízala na pery, ktorými slová vypúšťa. Ako stredoškoláčka.

Počas spoločných obedov s kolegami som sa dozvedela, že Alan síce vyzerá ako Arab, ale pochádza z Ameriky. Jeho otec bol Egypťan, odtiaľ ten exotický zjav. Musela som si priznať, Alan sa mi veľmi páčil. A nie len mne. Zapôsobil na viacero kolegýň aj z iných oddelení. Alan bol ku každej slušný, ako sa na zrelého muža patrí. Nevyzeralo to však tak, že by sa mu niektorá páčila viacej. Nechcela som si namýšľať, že by som sa mu zapáčila práve ja. Predsa len, nebola som už najmladšia – najmä oproti niektorým iným kolegyniam. Na druhej strane, do očí sa mi díval o čosi dlhšie, ako bolo normálne. Na obede tiež najradšej sedel sám len so mnou.  Všimla si to aj moja kolegyňa Mirka. „Ten ťa žerie, na betón,“ prehodila svojou typickou rečou, na ktorú som si aj napriek vekovému rozdielu medzi nami zvykla. „Neviem, čo keď je to len jeho taktika, ako sa ku mne dostať,“ uvažovala som nahlas. „Ale prosím ťa, ten keby mohol, ťa prepáli očami. Len sa neotáľaj lebo po ňom vyštartuje niektorá iná. Adeptiek je tu dosť,“ zasmiala sa Mirka.


Mohlo by vás zaujať:  Pravdivý príbeh: Mal som všetko, bol som však neverný a dnes nemám nič


Alan sa po týždni konečne rozhýbal a pozval ma na večeru. Nebola som už tak dlho na rande! Aby som zakryla nervozitu, vypila som tri panáky slivovice ešte pred odchodom. Na Alana moja uvoľnená nálada asi zapôsobila. Na druhý deň hneď ráno ma čakala smska, ako dobre sa bavil. A kedy si dáme ďalšie stretnutie. V práci sme sa tvárili, že medzi nami nič nie. Ale nevedeli sme sa dočkať, kedy sa po práci stretneme. Aj keď kultúra firmy nezakazovala priamo vzťahy na pracovisku, nechceli sme zbytočne pútať pozornosť.

S Alanom to bolo krásne. Rozprával mi o svojej rodine, čo má rád, veľa sa pýtal čo mám rada ja. Bol skvelým rozprávačom aj poslucháčom. Po pol roku som mu navrhla, či sa ku mne nepresťahuje. Nadšene súhlasil a ja som si nadšene začala predstavovať našu budúcnosť. Mala som pocit, že som konečne našla chlapa, s ktorým to má cenu. Moju cenu mi Alan dal pocítiť o pár mesiacov neskôr. Bolo to však trpké precitnutie.

Alanovi sa blížil koniec zmluvy. Mal sa vrátiť späť do Ameriky. Chcela som vedieť, čo bude s nami. Obaja sme vedeli, že náš vzťah môže skončiť presunom jedného z nás na iné miesto. Obaja sme tomu ale chceli zabrániť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Opustila som muža aj dcéru a išla za milencami, dnes to ľutujem


Alan mi už dávnejšie navrhol, či by som nešla s ním. S blížiacim sa dátumom odchodu však túto tému otváral čoraz menej a bol čoraz podráždenejší. Dokonca začal tráviť čoraz viac nocí vo svojom starom podnájme. Vyvrcholilo to v jeden večer, keď sme sa vrátili z kina. Dávali film o láske na diaľku. Načrtla som túto tému opäť pred Alanom. Rozčúlil sa. Začal ma obviňovať, že ho príliš obmedzujem. „Kedy chceš nás vzťah riešiť, ak nie teraz,“ zaujímalo ma. „O mesiac odchádzaš,“ hlas mi prechádzal do hystérie. Alan sa na mňa zahľadel a napokon s pokojom prehovoril. „Petra, som ženatý. V Amerike mám ženu a dieťa. Keď som ťa stretol, mali sme krízu. Preto som bol najprv rád, že z krajiny odídem. Mám ale pocit, že by nám to mohlo opäť fungovať.“ Žalúdok mi zovrelo, izba sa mi začala točiť pred očami. Nechcelo sa mi veriť tomu, čo počujem. Môj Alan. Môj dokonalý priateľ a potenciálny dokonalý manžel. Bublina dokonalosti však spľaskla rýchlo. Alan sa ku všetkému preriekol, že navyše spával aj s mojou kolegyňou Mirkou. Tou, ktorá ma celý čas povzbudzovala, že náš vzťah má šancu a akí sme spolu rozkošní. Najprv som tomu neverila. Mirka mi však aféru s Alanom dosvedčila. Spýtala som sa priamo, dostala som priamu odpoveď. Bolo mi nanič. Na kolegyňu som sa nemohla ani pozrieť. Rátala som minúty, kedy Alan konečne odíde z krajiny a ja budem môcť túto hroznú kapitolu uzavrieť.

V robote som uvažovala nad výpoveďou. Všetko mi v nej pripomínalo Alana a Mirku. Našťastie Mirku presunuli inam, Alan odišiel. Aj keď zíde z očí, zíde z mysle u mňa nefungovalo behom týždňa, čas je liek. Pomaly zabúdam. A dávam si veľký pozor, koho si pustím k telu. Pretože čím je človek starší, tým sa následky popálenia sa hoja ťažšie.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, PL
Odporúčame