Keď som nastúpila do novej práce, netušila som, že si nájdem aj najlepšieho kamaráta. O to viac som nečakala, že sa z tohto človeka raz stane aj môj životný partner.
Zo starej roboty som odišla po ôsmich rokoch. Nepretržitá prevádzka nie je pre každého. Cítila som, že potrebujem radikálnu zmenu. Začala som robiť na recepcii. Najprv tri dni v týždni. Neskôr to už bolo každý deň. Ľudia vo firme boli veľmi milí, zapadla som. Z času na čas ma brávali na obedy. Najčastejšie to bolo s Tomášom, našim procesným manažérom. Bol z úplne inej kategórie ľudí, s akými som sa kamarátila dovtedy. Starší o desať rokov, rozvedený. Rozumeli sme si však skvele. Veľmi mi pomohol, keď si mama našla priateľa a odišla od otca, ktorý to zvládal horšie ako zle. Dokonca ma nechal jeden čas u seba zadarmo bývať. Bol mojou oporou, vedel brať veci s nadhľadom. Bodaj by aj nie. V živote si už preskákal všeličo. Keď odišla jeho žena od neho, prepadol automatom. Flákal robotu, kašľal na rodinu, kamarátov. Cez deň hral seriózneho pracovníka v obleku, hneď po nej utekal do najbližšej herne. S pomocou kamarátov sa zo svojej závislosti dostal a začal nový život.
Tomáš sa mi svojou otvorenosťou a náklonnosťou pomaly dostával pod kožu, vkradol sa do mojej mysle, až si napokon našiel miesto aj v mojom srdci. Po nejakej dobe sme začali spolu bývať ako pár. Rodičia mali Tomáša radi. Dobre sa to počúvalo, keď mama na dedine svojim kamarátkam vykladala, že som si našla úspešného manažéra. Otec bol zas rád, že sa Tomáš dokáže postarať nie len o seba, ale aj o mňa. Z jeho platu by pokojne vyžila trojčlenná rodina.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcérinho partnera by som nepriala ani najväčšej nepriateľke
Tomáš mi však zabudol prezradiť o sebe podľa neho maličkosť, ktorá sa časom vyrieši. Svoj nový život síce začal zbavený závislosti, dlhy, ktoré si narobil v čase, keď automaty hrával, ale išli s ním. Nebola to malá suma, ktorá vďaka úrokom ešte veselo prekvitala. Dala som Tomášovi ultimátum. Ak chce, aby som s ním ostala, svoje dlhy musí splatiť. Nájom v našom spoločnom byte sme teda platili na polovicu, ostatné náklady už ale išli z môjho vrecka. Zarábala som štyristo eur mesačne. Bola som rada, keď mi kamarátka občas prihrala brigádu u nej vo firme, kde som kopírovala materiály alebo upratovala.
Po roku spolužitia s Tomášom som sa cítila o dvadsať rokov staršia. Potrebovala som dovolenku. Tomáš s mojím návrhom súhlasil. Tam jeho nadšenie končilo. Netváril sa, že by sa chystal vybrať, kam pôjdeme, nedajbože dovolenku zaplatiť. Stále sa vyhováral na dlhy, ktoré má. Chcela som vedieť, ako na tom je. Aká suma mu ešte chýba. Ostal urazený, pohádali sme sa. Vraj sa nemám starať do jeho financií, ustráži si to aj sám. Myslela som, že sa predo mnou cíti trápne. Neviem ako sa mi to nakoniec podarilo, ale naškrabala som peniaze na last minute v Chorvátsku.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Veriť sa nevyplatí nikomu – ani najlepšiemu kamarátovi!
Dovolenka nám obom prospela. Veľa sme sa rozprávali. Náš vzťah bol opäť taký ako na začiatku. Dokonca sme sa bavili aj o Tomášových peniazoch. Povedal mi sumu, akú ešte musí splatiť. Vyrátali sme, že do pol roka by sa mal všetkých príťaží zbaviť.
Po návrate Tomáš naozaj dodržiaval všetko, na čom sme sa na dovolenke dohodli. O šesť mesiacov sme si buchli šampanské, že sme všetko splatili. Odvtedy ale opäť zapadli veci do starých koľají. Nikam sme nechodili. Tomáš bol buď v práci, alebo doma pred televízorom, či za počítačom. Ja som chcela ísť občas do kina, na koncert, na výlet. Išli sme, len ak som to platila ja. Tak to bolo aj s ďalšími dovolenkami. Tomášovi sa nechcelo alebo nechcel míňať.
Na naše druhé výročie som vymyslela výlet do Prahy. Našla som výhodnú zľavu na internete. Prekvapenie potešilo aj Tomáša. Pobyt dopadol výborne. Prekvapenie, ktoré som objavila potom ja, potešujúce nebolo ani v najmenšom.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevera, alkohol, ale aj láska – zažila som v živote všetko
Tomáš si v jeden deň platil účet za telefón cez internet. Vyrušil ho telefonát. Odišiel volať do vedľajšej izby. Nedalo mi, niečo mi našepkávalo, nech sa idem pozrieť na počítač. Z monitoru sa na mňa vyškieral stav Tomášovho účtu. Skoro štyri tisíc eur. V mínuse. Bol to šok, ľadová sprcha a precitnutie v jednom. V tom momente sa vrátil Tomáš z izby a našiel ma, ako mu pozerám do počítača. Vyštekol na mňa, ja na neho. Pohádali sme sa ako nikdy pred tým. Chcela som vedieť, prečo je v takom mínuse. Zľakla som sa, že opäť hráva automaty. Tomáš ma uisťoval, že nie. Snažil sa ma presvedčiť, že sa mu musel niekto nabúrať do účtu. V Prahe sme na hoteli na recepcii nechali v zálohe jeho kartu, keby sme niečo zničili, keďže na rozdiel odo mňa mal kreditku. Neverila som mu ani pol slova. Začala som si baliť veci. Čakala som, že mi Tomáš povie pravdu, pokúsi sa ma zastaviť. Miesto toho sa urazil a obvinil ma zo sebeckosti a chamtivosti. V tú noc som odišla spať ku kamarátke. O dva dni som to nevydržala a Tomášovi sa ozvala. Ospravedlnil sa mi. O peniazoch ale hovoriť nechcel. Povedal, že ak chceme ostať spolu, je to téma, o ktorej sa nechce so mnou baviť. Prisahal, že automaty nehráva a viac sa nemám do toho starať.
Odvtedy to je už asi pol roka a sme stále spolu. V našom spolužití som si ale dala aj ja podmienku. Tak ako do domácnosti platím ja, bude musieť aj on. Tomáš si myslí, že je to takto v poriadku. Vo mne sa ale zväčšuje červík pochybností. Túžim po deťoch a mám najvyšší čas, aby som si svoju túžbu splnila. Nie som zaťažená na peniaze, ale nechcem si zakladať rodinu s niekým, kto urobí z môjho dieťaťa dlžníka ešte pred narodením. Zatiaľ som ale nenabrala odvahu urobiť ten prvý krok k vyriešeniu vecí. Neviem alebo skôr nechcem vedieť, aký by mal byť…
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na