Pravdivý príbeh: Nemanželských detí je v našej rodine priveľa, kde robíme chybu?

Žena

publicdomainpictures.net

Mama to nemala v živote najjednoduchšie. Nebola som jej plánované dieťa. Pritrafila som sa. Svadba neprichádzala do úvahy. Bola som mimomanželský potomok. V tom čase to bola hotová tragédia, hanba rodiny. Našťastie moji starí rodičia boli pre mamu oporou a veľmi jej pomohli, aj keď to znamenalo presťahovať sa do iného mesta.

Mama sa snažila, aby som neprítomnosť otca v mojom živote pociťovala čo najmenej. Vzdala sa svojich snov, aby mne v reálnom živote nič nechýbalo. A veru mohla byť na mňa hrdá. V škole som bola šikovná, prospech ukážkový, patrila som medzi najlepších. Dokonca som zvládla prijímačky na medicínu, kam smerovalo moje štúdium po strednej škole.

To, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, som pocítila na vlastnej koži v treťom ročníku. Zamilovala som sa do spolužiaka. Bol zo zahraničia a prišiel k nám študovať jeden semester. Krásny a exotický, úplne iný typ aké som dovtedy stretávala. Uverila som jeho sladkým rečiam. Za pár vášnivých stretnutí som zaplatila pomerne vysokú cenu. On odišiel po ukončení semestra spokojne domov. Mne pod srdcom rástla doživotná pamiatka. Pokúsila som sa, aby sme ostali spolu. Jeho rodičia mi ale dali jasne najavo, že ich syn nie je na rodičovstvo pripravený a prvoradé je preňho doštudovať. Maximálne boli ochotní finančne mi pomôcť s vyriešením mojej situácie. Školu som nedoštudovala. Miesto toho som sa pripravovala na život slobodnej matky. Moja mama mi ale bola príkladom toho, že s láskou a odhodlaním sa dá zvládnuť všetko.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!


Keď sa mi na moje meniny narodila Hanka, krajší darček som si ani nemohla priať. Bola veľmi dobré a vzorné dieťa. Keďže ja sama som na mužov zanevrela, sľúbila som si, že dcéru pred podobným osudom ako sme mali ja aj moja mama uchránim.

Priznám sa, že som na dcéru bola občas prísnejšia ako ostatní rodičia. Chcela som ale mať istotu, že sa Hanka nezapletie s prvým chlapíkom, ktorý jej skríži cestu. Dcéru som kontrolovala. Chcela som mať vždy prehľad o tom, kam ide, s kým ide. Keď už bola Hanka vo veku, že jej spolužiaci chodili na víkendové chaty a rôzne výlety, moja dcéra mohla na niečo také zabudnúť.

S nástupom na vysokú školu môj vplyv oslabol. Hanka išla bývať na internát a ja som spočiatku celé noci nespávala z obavy, čo všetko sa jej môže prihodiť. Na začiatku chodievala domov každý druhý víkend. Ja som jej nikdy pri lúčení nezabudla pripomenúť, že aj ona je výsledkom študentskej lásky a aj keď ju milujem najviac na svete, chlapom nech neverí. Hanka vždy len mávla rukou, veď ja som pre ňu dosť odstrašujúci príklad, smiala sa. Neskôr už začala byť na moje reči podráždená, až z nej napokon vypadlo, že sa s niekým stretáva.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Aj takto môže dopadnúť vzťah so ženatým chlapom


Rozplakala som sa. Nie od šťastia, ale od zúfalstva. Vždy som sa snažila Hankinu výchovu viesť tak, aby chlapcov začala riešiť až keď doštuduje. Nič jej predsa neujde. Hanka ma však presviedčala, že Tomáš je iný, úžasný, skvelý. Bol od Hanky starší, mal prácu a chcel by sa už usadiť. Aspoň tak to dcére tvrdil.

Preto keď Hanka zistila, že s ním čaká dieťa, tešila sa. Chcela síce najprv diplom, svadbu a dieťa až nakoniec, ale na poradí jej napokon až tak nezáležalo. Ja som bola pri tejto správe krôčik od zrútenia. Upokojilo ma napokon to, že Tomáš si chce Hanku zobrať. Bola som odhodlaná ho pred oltár aj vlastnoručne dotiahnuť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?


Nebolo treba. Keďže žijeme v štáte, kde polygamia je stále trestný čin, Tomáš by sa musel najskôr rozviesť. Viem, že dcéra v tom čase potrebovala oporu, bola som to ale napokon ja, koho museli ratovať. Nechcela som si pripustiť, že aj moja dcéra bude slobodná matka. Dokola som si vyčítala, ako som zlyhala. Ako som mohla dopustiť, že Hanka naletela takémuto klamárovi. Tomáš sa rozviesť nikdy neplánoval. Cez týždeň bol pracovne v meste, kde študovala aj dcéra. Na víkendy chodil domov, kde ho už čakala jeho manželka. Hanka preto nikdy nemala žiadne podozrenie.

Po počiatočnom šoku som sa však napokon zmobilizovala. Chcela som byť pre dcéru nápomocná, ako bola moja mama mne, keď som ostala sama a tehotná. Keď videla malú Danku moja mama, povedala, že je celá ja keď som bola malá. Ja len dúfam, že na moju vnučku sa niektoré gény z našich generácií nepreniesli.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: publicdomainpictures.net, publicdomainpictures.net, TL
Odporúčame