Pred pár rokmi som utrpela úraz, ktorý si vyžiadal istý čas na preliečenie. Moja rekonvalescencia prebiehala celkom dobre, ale musela som ísť do kúpeľov, aby som sa zotavila úplne. Potešila som sa, keď som dostala na izbu Ivanu. Bola v mojom veku a hneď sme si sadli. Ba čo viac, Ivana pochádzala z toho istého mesta ako ja. Keďže ja som v ňom bola nová a nemala som veľa kamarátov, bola som rada, že aj po návrate domov sa budem mať s kým z času na čas stretnúť a porozprávať.
Ivana sa mi zdala celkom zdravá. Na procedúry sa jej chodiť nechcelo a ja som veľmi rýchlo pochopila prečo. Chodila na liečenie každý rok, ale nie pre to, že by to potrebovala, ak som teda nebrala do úvahy prvýkrát po úraze. Ivana si chodila do kúpeľov užívať. Vždy niekoho ulovila. Podobne naladených adeptov opačného pohlavia ako ona bolo viac než dosť. Samozrejme, že o kúpeľných „manželstvách“ som už počula. Vidieť to ale v reáli bolo niečo iné. Väčšina mala tak, ako Ivana, doma niekoho, kto ich čakal. A zatiaľ, čo sa v kúpeľoch venovali len jeden druhému, po návrate domov sa ich život opäť na rok vrátil do starých koľají.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Milenku mi poradili vlastné deti – poslúchol som a som rád
Už som vedela, keď ma Ivana volala na kávu a koláčik. Znamenalo to, poď, ideme do podniku a na pohárik. Neprotestovala som. Síce ja som žiadne dobrodružstvo nehľadala, aspoň som sa dobre zabávala na tých kohútoch, ktorí sa pred nami predvádzali. Ivane padol do oka Aďo. Vyzeral od nej o trocha mladší, ale to ani jednému z nich neprekážalo. Po pár pohárikoch a uvoľnenej konverzácii mi Ivana pošepla, že sa idú s Aďom prejsť, ale na izbu nech neprídem skôr ako o hodinu. Nebola som príliš nadšená, že ma Ivana nechala takto napospas, ale súhlasila som, keď na mňa hodila tie svoje prosiace oči.
Ivana bola Aďom nadšená. Nevedela si vynachváliť jeho ešte stále celkom pevné telo a energiu, akú zo seba dáva v posteli. Trocha som jej aj závidela. Nahovárala ma síce na Aďovho kamaráta, ale nie som ten typ, čo si s niekým len tak užije. Podľa Ivany som bola priveľmi prieberčivá. Každý druhý večer ma teda čakala dvojhodinová prechádzka po parku, keď chceli mať obaja súkromie v našej izbe.
Nechápala som, prečo to Ivana robí. Jej Juraj, ktorý ju čakal doma, vyzeral podľa rozprávania veľmi milo. Keď mu Ivana volala, v telefóne to bolo samé: Macko nezabudni na toto a Macko vybav tamto. Mala ho obtočeného okolo prsta. Ivana však tvrdila, že sa s ním už nudí a takýto úlet ju aspoň na pár mesiacov vždy dobije energiou. Viac som to teda neriešila.
Po príchode domov sme naozaj ostali s Ivanou v kontakte a stretávali sa. Stali sa z nás kamarátky. Ba čo viac, Ivana ostala v kontakte aj s Aďom. Písavali si na internete, posielali správy. Aďo bol samozrejme tiež ženatý, a to dokonca už tretíkrát. So svojou ženou vychovávali spoločné, ešte nedospelé dieťa.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Mal som všetko, bol som však neverný a dnes nemám nič
Aj keď Ivanu s Aďom delilo vyše dvesto kilometrov, párkrát sa naskytla príležitosť, aby pricestoval služobne do nášho mesta. Ivana bola prvý raz celá bez seba, ako sa tešila. Ja som sa s ňou až tak neradovala. Zažila som malé dejá vu z kúpeľov, keď som musela odísť z izby, aby mohli byť spolu. Lenže tentokrát to bolo v mojom byte. Do hotela sa Ivana ísť obávala, že by ju niekto spoznal. V aute sa jej to zdalo zasa nedôstojné. Uprosila ma, či jej teda neposkytnem svoj malý bytík. Prosila a prosila, až ma napokon uprosila. Veď ona by pre mňa spravila to isté, prízvukovala mi.
Po roku sme sa do kúpeľov vrátili. Pýtala som sa Ivany, či tam bude aj Aďo. Ak by bol, nešla by som. Jej pomer mi už začínal liezť na nervy. Bol síce poväčšine len v rovine virtuálnej, ale aj tých pár Aďových návštev v našom meste, keď som robila „křoví“ mi bolo proti srsti. Ivana mi tvrdila, že Aďo do kúpeľov nepríde, lebo jeho žena začala niečo tušiť. Tí dvaja si to ale vymysleli veľmi dôkladne.
Aj náš ďalší pobyt v kúpeľoch bol poznamenaný Ivaninou neverou, hoci som dúfala, že tentokrát naša izba nebude miestom pre nikoho milovanie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme počas jedného posedenia na terase v kaviarni zbadali, že popri nás prechádza Aďo aj s nejakou ženou a držia sa za ruky. Hodila som pohľad na Ivanu, ale podľa jej výrazu mi bolo jasné, že o tom vie. Nebola to Aďova ďalšia obeť. Bola to jeho manželka. S Ivanou to ale mali premyslené. Keďže jeho žena ho už strážila ako sa dalo, zobral ju jej vydarený manžel na výlet a doprial jej aj hodinovú masáž. A oni dvaja sa zatiaľ mohli venovať príjemnej rýchlovke. Ivana ma poprosila, nech nechodím do izby. Veď ako vždy, žmurkla na mňa. Mne ale naozaj bolo zle a chcela som si ísť oddýchnuť. Ivana sa na mňa osopila, nech nie som taká sebecká.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Ako z lacného filmu – manžel mi zahýbal so susedkou
Nahnevaná som si išla sadnúť na lavičku. Stretla som známe, s ktorými sme sedeli predtým v kaviarni. Pýtali sa ma, čo nie som ešte na izbe. Vyzerala som choro. V zápale hnevu na Ivanu, som im vyklopila, že nemôžem ísť na izbu, lebo je tam Ivana so svojím amantom. Myslela som, že o Aďovi vedeli, ale zjavne nie. Boli trocha zhrozené a po zvyšok pobytu na Ivanu zazerali. Ivane som preto povedala, že som sa vtedy na lavičke omylom pred nimi preriekla. Ivana začala úplne vyvádzať. Ako som mohla byť taká hlúpa. Čo ak sa to jej Juraj dozvie. Veď náhoda je blbec. Tá to povie tej, tá zasa tomu a dostane sa to až k nám do mesta.
Myslela som, že Ivana trocha preháňa. A navyše svojho muža podvádzala už aj pred Aďom, pochybovala som, že by jej na to ešte nikdy neprišiel. Ivana ale bol taká dotknutá touto mojou údajnou zradou, že po návrate so mnou prerušila kontakt. Vraj sa nedá na mňa spoľahnúť a ona nemôže riskovať rozpad manželstva len kvôli mojej zradnej povahe. Musím sa ale priznať, že sa mi aj uľavilo.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na