Pravdivý príbeh: Nevestu som neznášala, nakoniec sa mi stala najväčšou oporou

Foto: Gettyimages

Foto: Gettyimages

Poznáte nejaký vtip o svokre a neveste? Určite áno, je ich dosť a mnohé z nich vynikajúco vystihujú podstatu tohto komplikovaného vzťahu. Moju situáciu najlepšie vystihoval tento:

Syn si dovedie domov tri dievčatá, ktoré posadí pred svoju matku. „Mamička, hádajte, ktorá bude vaša nevesta?“ „Táto,“ povedala stará žena a ukázala na dievča v strede: „Áno, presne tá!“ čudoval sa syn matkinej intuícii. „Ako ste to vedeli?“ „Jednoducho. Je mi zo všetkých troch najnesympatickejšia.“

Na vtip som si spomenula, keď mi Maroš, môj syn, doviedol domov Miru. Oduté dievča, ktoré chcelo zmeniť môjho milovaného. Nútila ho behať a varila kadejaké hlúposti. Je pravda, že Maroš mal nadváhu, no nútila ho jesť len zeleninu ako nejakého zajaca, a mne sa to vôbec nepáčilo. Tak som jej to hneď povedala.

Nevesta sa mi znepáčila až tak, že som sa rozhodla neprísť na ich svadbu. Maroš to nevedel prežiť, no musela som mu dať vedieť, kde mám hranice. Mala som pocit, že horšiu nevestu som si ani nemohla želať. Čím dlhšie boli spolu, tým menej sa mi Mira páčila. Nikdy nemali deti a ja som bola presvedčená, že to je jej vina.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Nevesta si nenechá poradiť, vraj neviem vychovávať deti


Ani prácu nemala poriadnu. Robila len za počítačom z domu, a ja viem, že to predsa nie je normálna robota. Celý život som ťažko manuálne pracovala. Musela som zvládať starať sa nielen o domácnosť, ale aj o hospodárstvo, syna a muža alkoholika. Ten našťastie pred rokmi zomrel, a tak mi jedna veľká starosť odpadla. Mire som nerozumela, ani som jej nechcela rozumieť. Mala som pocit, že všetko, čo robí, mi robí na truc, a jej jediným životným poslaním je mi poriadne skomplikovať život. Ach, ako som sa mýlila…

To dievča sa ukázalo ako veľmi neodbytné. Každý týždeň s Marošom chodili na návštevu, a to napriek tomu, že som ich k sebe nevolala. Oni ma k sebe neraz zvali, no ja som si zaumienila, že nikdy neprekročím prah ich bytu. Mira sa snažila so mnou rozprávať, no ja som si k nej nechcela nájsť cestu. Robila som jej naschvál a keď bola s Marošom u nás doma, snažila som ho vykŕmiť najviac, ako sa dalo.

Neodpustila som si ani uštipačný komentár: „Maroško, tu máš, keď ti hentá nedá poriadne najesť!“ Maroš mal však toho dosť. Jedného dňa sa zaťal, pretože tvrdohlavosť zdedil po mne, že viac prah môjho domu neprekročí, keďže sa neustále navážam do jeho ženy. „Tak si choď!“ vyštekla som naňho. Oboch som ich vyhnala a išla som sa vyžalovať susede. Nech vidí, akého mám neposlušného syna. Suseda ma tiež nepochopila, vravela mi, že sama si môžem za svoje trápenie, no ja som jej neverila…


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Svoju svokru by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi


Myslela som si, že ma už nič nemôže prekvapiť. No život mi ukázal presný opak. Nikdy som nemusela lekárov. Nečudo, že ma jedného dňa susedka našla ležať na zemi. Jej manžel ma zaviezol do nemocnice, kde som sa podrobila sérii vyšetrení. Nikoho nezaujímalo, že o ne nestojím. Susedka napriek môjmu zákazu zavolala môjmu synovi. Ten okamžite pribehol. Samozrejme, že vzal so sebou aj nevestu. Lekár mi zistil ťažkú cukrovku. Musela som si pichať inzulín a držať prísnu diétu. Priveľmi sa mi nechcelo meniť svoj spôsob života. Poznáte to, starého psa novým kúskom nenaučíš. To sa mi však nepekne vypomstilo a v priebehu roka som prišla o obe nohy. Nevesta, napriek mojej nevôli, sa o mňa s láskou starala, kúpala ma, vymieňala mi obväzy a vozila ma k doktorovi. Popritom naďalej pracovala na počítači, ktorý si preniesla do Marošovej bývalej izby. Ten ma tiež prišiel navštíviť.

Bola som rada, že predsa má len viac citu a rozumu ako ja. Vtedy, keď obaja sedeli pri mojej posteli, som sa rozhodla prekročiť svoju hrdosť. „Prepáč mi, Mirka,“ zašepkala som. Bolo to po prvýkrát v živote, čo som sa niekomu ospravedlnila. Teraz som si vedomá, že žiadna nevesta sa nikdy nebude správať podľa predstáv svokry. A rovnako ani svokra nezapadne do predstáv nevesty. Ale to vôbec nevadí. Jediné, čo nám ostáva, je sa navzájom tolerovať. Keď som to dokázala ja, dokážu to všetci.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close