Pravdivý príbeh: Snažila som sa byť dobrá gazdinka, miesto toho som pochovala manžela

Šťastná žena s úsmevom

Som matkou dvoch dospelých synov (Zdroj: GettyImages)

Vraví sa, že deti sú odrazom rodičov a môžem potvrdiť, že je to naozaj tak. Som matkou dvoch dospelých synov. Obaja bojovali s vážnymi zdravotnými problémami a musím sa priznať, že ja som v tom zohrala nemalú úlohu.

Keď som sa vydala, začala som variť podľa svokry, u ktorej v kuchyni panovalo jedno jasné pravidlo: Plný stôl je základ rodinného šťastia. Svokra bola presvedčená, že láska ide cez žalúdok a ja som sa postupne stotožnila s jej názorom. Janko s Matúškom, naši synovia, nemali o jedlo núdzu.

Už ako bábätká dostávali pred spaním fľašu s presladenou krupicovou kašou. Dobre spali a ja som sa nemala na čo sťažovať. Keď som sa vrátila do práce, starostlivosť o dvoch hladošov a manžela, ktorý rozhodne nemal slabý apetít, mi dalo poriadne zabrať. Vyvárala som, piekla, zavárala ovocie, aby som mala počas zimy dostatočnú zásobu kompótov na koláče.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Bojovala som o život syna, muž zatiaľ spával s inou


Už v škôlke vďaka môjmu aj svokrinmu úsiliu naše deti svojou hmotnosťou značne prebehli rovesníkov. Keď mi učiteľka povedala, že by som mala chlapcom trošku obmedziť príjem cukru, urazila som sa na kosť. Keďže som ich vídavala každý deň, nevšimla som si, ako veľmi pribrali.

Aj doktorka na preventívnej prehliadke zdvihla varovný prst. „Veď z toho vyrastú,“ oponovala som jej. „Aj manžel bol ako dieťa silnejší a aha, aký je fešák!“ Neviem, koho som sa snažila presvedčiť. Asi len sama seba. Manžel síce nebol obézny, ale jeho pivné bruško čoraz väčšmi priťahovalo pozornosť okolia.

Roky išli. Prvýkrát som začala mať pocit, že niečo nie je v poriadku na druhom stupni základnej školy, keď Janko prišiel domov s monoklom. Pobil sa so spolužiakmi, ktorí mu nadávali do tučkov. Chcel im dokázať, že síce nie je chudý, ale má ohromnú silu. Nakoniec ho zbila partia chlapcov chudých ako trieska, ktorí boli šikovnejší než môj nemotorný syn. Samozrejme, že dostali dvojku z chovania. Jankovi to však nepomohlo. Ani Matúškovi, ktorý kráčal v jeho šľapajách.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj syn je hanbou rodiny, najskôr sa chvastal, teraz má dlhy


Dvakrát som synom menila základnú školu v nádeji, že zastavím šikanu. Deti sa však všade správali rovnako. Robili si srandu z chlapcov, ktorým nikdy nechýbala výdatná desiata. Každý z nich dokázal bez mihnutia oka zjesť šesť rožkov. Keď som sa im dala menej, sťažovali sa, že sú hladní. Asi už vtedy mali poriadne roztiahnutý žalúdok.

Janko v poslednom ročníku gymnázia musel začať brať lieky na tlak. Desiatky kíl navyše v jeho prípade neboli len estetickým, ale aj zdravotným problémom. Moment vytriezvenia prišiel nečakane. Muž pri kosení trávnika padol ako podťatý a viac sa nepostavil. Zomrel na infarkt.

Až neskôr som sa dozvedela, že lekár môjmu mužovi výrazne dohováral, aby zmenil jedálniček. S tým sa mi, samozrejme, nikdy nepochválil. Zmeniť stravovacie návyky ma prinútil až strach o oboch synov. Nechcela som, aby priskoro opustili tento svet. Okrem toho sa Matúš sťažoval, že si nevie nájsť priateľku. I keď sa vraví, že výzor nie je to najdôležitejšie, objekty jeho záujmu dávali prednosť chlapcom s normálnou hmotnosťou.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj dospelý syn býva stále u mňa, priateľ si nevie zvyknúť


Zamýšľala som sa, čo len budem variť. Náš klasický nedeľný obed pozostával z presoleného vývaru, vyprážaných rezňov a majonézového šalátu. Zákusok nesmel chýbať. Chlapci mali najradšej veterníky a krémeše. Aj môj muž ich mal rád. A tak aj dopadol.

Rozhodla som sa pre rázny krok. Zo dňa na deň som presedlala na zdravú stravu. Synovia najprv frflali a chodili si míňať vreckové do fast foodov. Keď im však došli peniaze, postupne začali jesť aj to, čo som navarila. Nemali na výber.

Spočiatku takmer všetko, čo som navarila, chutilo rovnako. Postupom času som sa naučila variť zdravo, aj chutne. Schudli sme všetci traja, pretože ani mňa nadváha celkom neobišla. Spolu s ubúdajúcimi kilogramami sa synom vrátila energia i chuť športovať. Zároveň im stúplo sebavedomie a ja som sa poučila, že šťastie neleží na tanieri.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close