Pravdivý príbeh: Nikdy som sa neoženil, ženy so mnou nedokážu vydržať

Muž

thinkstockphotos.com

Moji rodičia sa rozviedli ešte keď som bol celkom malý. Báli sa, ako to všetko budem prežívať a tak sa mi snažili dať všetko, na čo som prstom ukázal. Dnes však viem, že mi tým len uškodili a vychovali zo mňa nevyrovnaného a komplikovaného muža, ktorý nie je schopný normálneho vzťahu.

V mladosti sa mi žiadne dievča nepáčilo a žiadne nebolo pre mňa dosť dobré. Nebol som však celý život sám. Aj ja som okúsil, ako chutí skutočná láska. Bolo to na vysokej škole so spolužiačkou Máriou. Bola úžasne skromná, dobrá a láskyplná. Presne taká, akú som potreboval. Vedel som, že jedine niekto taký vydrží to, aký neznesiteľný niekedy bývam.

Náš vzťah vyzeral veľmi nádejne a moji rodičia konečne začali veriť v to, že sa ožením a neostanem na ocot. Uvedomovali si, že na mojom správaní a psychike sa ich zlý vzťah, rozvod a striedavá starostlivosť značne podpísali.

S Máriou sme boli šialene zamilovaní a po roku chodenia nám napadlo, že sa vezmeme. Ani jeden z mojich rodičov však s týmto návrhom nesúhlasil. Rozhodli za nás. Rozhodli, že sme ešte príliš mladí a oľutovali by sme to. Akokoľvek sme sa ich snažili prehovoriť, boli neoblomní. Najskôr škola a potom svadba.


Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Teraz však viem, že sme ich nemali poslúchnuť. Mal som si Máriu zobrať, či sa to mojim rodičom páčilo alebo nie. V živote stretnete lásku len raz a ja som svoju šancu premrhal. Mal som ženu, ktorá tolerovala to, aký som, milovala ma a chcela so mnou stráviť svoj život.

Po tomto incidente sme to spolu ťahali ešte ďalšie dva roky, no tesne pred koncom štúdia, sme sa definitívne rozišli. Teda Mária so mnou. Chcela niekoho, kto by jej stále niečo nevyčítal, nerozkazoval a bol by na ňu lepší. Ja som počas nášho vzťahu zo svojich manierov neupustil. Priznávam, že aj keď som ju miloval, stále som bol ten komplikovaný a vnútorne nevyrovnaný muž, ktorému dala zbohom hneď, ako ho poriadne spoznala.

Pochopila, že by so mnou nebola nikdy šťastná a tak sme si šli každý vlastnou cestou. Samozrejme, že som ju miloval a každý ma tlačil do toho, nech o ňu ešte zabojujem. Mária to zrejme čakala tiež. No ja som mal svoju hrdosť a nemienil som sa doprosovať. Dúfal som, že tú pravú ešte len stretnem, ožením sa a založím si veľkú rodinu. V hĺbke duše som však vedel, že to sa už nestane.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Po škole som si našiel dobre platenú prácu a moje sebavedomie šlo smerom hore. Predstavoval som si, ako sa o mňa ženy pobijú. Peniaze však neboli tým, čo hľadali. Chceli niekoho, kto sa o nich bude starať, chrániť ich a rozmaznávať ich. A ja nie som ten typ. Nechcel som sa o niekoho starať, ale chcel som, aby sa niekto staral o mňa. Chcel som dokonalú, bezchybnú manželku, pritom sám som bezchybný nebol.

Opísal by som to asi tak, že celé tie roky vo mne bojovali dvaja ľudia. Jeden chcel krásnu rodinu, harmonické manželstvo a prežiť starobu v spoločnosti ľudí, ktorých miluje. Na druhej strane však bol vo mne niekto, kto mi neustále našepkával, aby som medzi ženami preberal a našiel takú, ktorá ma bude obskakovať.

Roky tak plynuli a moje túžby zostali nenaplnené. Po Márii som už žiadnu ženu, s ktorou by som túžil zostať, nestretol. Dnes mám skoro päťdesiat rokov a žijem sám v obrovskom byte, v ktorom chýba smiech a radosť. Mária bola moja prvá láska a ja cítim, že som s ňou mal ostať. Bol som však mladý a hlúpy. Dnes, keď to už viem, stále premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som si ju vtedy vzal a mali by sme spolu rodinu.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, LO
Odporúčame