Pravdivý príbeh: Od malička ma rodičia vykrmovali, pozrite, ako som skončila

Žena

gettyimages

To najdôležitejšie na svete je prestať klamať samému sebe. Zistila som to na vlastnej koži. Tvrdohlavo som odmietala skutočnosť, obhajovala sa a celé desaťročia trvala na svojej pravde. Až kým som sa nedostala do situácie, kedy som už skutočne nemala na výber. Ostávali mi už len dve možnosti. Žiť, alebo umrieť. Tretej cesty nebolo.

Ale pekne od začiatku. Volám sa Emília a celé detstvo som bola guľôčka. Mama ma volala buchtička a starká bola na mňa hrdá, pretože som vždy zjedla všetko, čo mi naložila na tanier. „Iba dobrý anjelik má vždy prázdny tanierik,“ tvrdila mi. V puberte som si začala viac všímať, že sa líšim od svojich rovesníkov.

Nikdy som sa nenaučila bicyklovať a kým sa oni túlali po dedine, chodili na dlhé túry a liezli po stromoch, ja som sedela doma na zadku. Presviedčala som sa, že to je v poriadku, že nie som lenivá ani tučná, len mám pevné kosti. Koniec koncov, ani moja mama či stará mama neboli štíhle. S istotou som si tvrdila, že po nich som zdedila pevnú postavu a neostáva mi nič iné, než sa s tým zmieriť.

Po strednej škole som sa zamestnala v kuchyni. Varila som dobre a, samozrejme, jedlo som s radosťou koštovala. Stalo sa mojou jedinou vášňou, aj únikom od smutnej reality. Školské kuchárky boli vždy krv a mlieko a ja som nebola výnimkou. Avšak ku šťastiu mi stále niečo chýbalo. Postupne sa mi povydávali všetky spolužiačky, len ja som ostala na ocot. Svadbu mojej jedinej sestry som pretrpela pri mise koláčov.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Ako rodičia sme zlyhali, deti nám nedokážu odpustiť


Nakoniec prišiel rad aj na mňa. Vydávala som sa tesne pred štyridsiatkou. Za Rada, neduživého starého mládenca z vedľajšej dediny. Nikdy mi nepovedal, že som tučná. No keď moju hmotnosť nevedela odvážiť osobná váha cítila som, že niečo so mnou nie je v poriadku. Nedarilo sa nám ani počať. Možno za to mohol môj vek, možno priveľká hmotnosť. Nič som nevládala, boleli ma kĺby, všetko voľno som prespala a spotila som sa aj pri vešaní bielizne.

Upadala som do čoraz väčšej depresie a všetkých navôkol som vinila zo svojho nešťastia. Chudnúť som sa pokúšala snáď tisíckrát. Vždy som to však zabalila už po niekoľkých dňoch. Obhajovala som sa, že sa cítim dobre a aby som o tom presvedčila okolie, začala som sa v spoločnosti správať ako veľká voda. Pila som veľa alkoholu, robila si srandu zo svojich kíl a objímala každého, aj tých, ktorí o to vôbec nemali záujem. Opitá žena nie je nikdy príjemná, to mi verte.

Všetko sa to otočilo v jeden obyčajný deň. Lekár ma pri pravidelnej lekárskej prehliadke prinútil stať si na váhu. Tá ukazovala neuveriteľných 176 kíl. „Zomriete, alebo schudnete. Nemáte inú možnosť.“ Povedal to takým spôsobom, až mi po chrbte prešiel mráz. Až vtedy som sa rozhodla konečne so svojím životom niečo urobiť.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


O rozhodnutí konečne schudnúť som nikomu nepovedala. Okrem môjho muža. Nechcela som to všetkým vešať na nos, Bála som sa, že mi vlejú do žíl len nedôveru, a že ak zlyhám, budem sa cítiť ešte horšie. Vyhľadala som výživového poradcu, ktorý ma upozornil na najčastejšie chyby pri chudnutí. Pripravil ma na všetko a v chvíľach, keď mi bolo najhoršie, mi bol tou najväčšou oporou.

Cesta k môjmu novému ja trvala tri roky. Počas nich som schudla neuveriteľných 100 kilogramov. Prvé mesiace boli plné odriekania, plaču a nervov, no nevzdala som sa. Aj môj muž ma podporil, keď vedel, že ide do tuhého. Dieťatka sme sa síce nedočkali, no mne sa konečne otvorila nová dimenzia. Užívam si pohyb aj skvelý pocit v novom tele, ktorý stál za všetko to odriekanie a námahu.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Michaela , gettyimages
Odporúčame