Keď som bola mladé dievča, skúšali sme s kamarátkami rôzne diéty. Predsa len, bola som vychovávaná na zabíjačkových špecialitách. To sa, samozrejme, odzrkadľovalo na mojej postave. V časoch mojej mladosti bola síce moderná postava typu „krv a mlieko“, no ja som mala nadváhu.
Robila som v továrni v trojzmennej prevádzke, bývala u rodičov a trápila sa preto, ako vyzerám. Jedného dňa mi napadla geniálna myšlienka. Nebudem jesť mäso! S kamarátkou Božkou sme sa dohodli, že sa budeme vzájomne podporovať. Rozhodli sme sa, že sa obe staneme vegetariánkami a celej dedine ukážeme, že vylúčenie mäsových výrobkov je najlepšou cestou k ideálnej postave.
Priznám sa, vôbec sme nemysleli na zvieratá. Možno preto, že odmala sme ich vnímali ako prirodzenú súčasť jedálnička. No tlačenka na desiatu, na obed jaternice a na večer slanina či klobásy mali od vyváženej stravy žien na prahu dospelosti poriadne ďaleko.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kvôli nadváhe som bola roky sama, musela som sa zmeniť
„Terka, ja mám problém,“ oznámila mi Božka hneď na druhý deň našej tajnej dohody. Tušila som, koľká bije. Božkin otec bol vychýrený mäsiar, pričom jeho žena mu s radosťou asistovala. Nesmela chýbať na žiadnej zabíjačke. „Otec mi poriadne vynadal. Tvrdil, že tú tlačenku nevyhodí kvôli mojím vrtochom,“ sťažovala sa.
Ja som to mala o niečo ľahšie. Jedlo som si nakúpila v malých potravinách, mame som povedala, že som už jedla, aby som sa vyhla bravčovým rezňom. Spočiatku to bolo náročné. Veľmi rýchlo som zistila, že malé dedinské potraviny neboli naklonené vegetariánom. Všetko, čo som dostala, bol biely chlieb, zopár mliečnych jogurtov, cestoviny, ryžu a množstvo sladkostí.
Prvý deň som z práce prišla hladná ako vlk. Poviem vám, čerstvo vypražené bravčové rezne mi nikdy nevoňali tak dobre, ako v ten večer. Miesto večere som si dala čokoládu a jablko a vybrala sa za Božkou. Tú som načapala s klobásou. „Zradkyňa,“ pomyslela som si. „Mne to vegetariánstvo za to nestojí, aby som sa pohnevala s celou rodinou,“ ospravedlňovala sa zahanbená kamarátka. Ja som sa však rozhodla vytrvať.
Aké však bolo moje zhrozenie, keď som sa po dvoch týždňoch „vegetariánskej“ diéty postavila na váhu. Neschudla som ani gram! Práve naopak, pribrala som tri kilá. „Ako sa to mohlo stať?“ nechápala som. Teplé jedlo som nejedla už ani nepamätám. Logicky som predpokladala, že kilá pôjdu automaticky dole. Až pri ďalšom nákupe ma osvietilo.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Po rozvode som manžela vzala späť, láska za tým nie je
Zbadala som, že do košíka si dávam väčšinou sladkosti. A tie teda priveľmi neprospejú mojej postave. Hneď na druhý deň som nabehla do knižnice, kde som si našla všetku dostupnú literatúru o vegetariánstve. Nebolo jej veľa. Domov som odchádzala s tromi učebnicami, pričom ani jedna z nich hlbšie neskúmala bezmäsový spôsob života.
Po ich prečítaní som však začínala mať o vegetariánstve aspoň akú-takú predstavu. Získané informácie ma inšpirovali a ja som začala hľadať spôsoby, ako jesť tak, aby som sa nenapchávala len sladkosťami. Doma sme mali veľkú záhradu, na ktorú som sa zrazu začala dívať inými očami. Veď to bol hotový poklad!
Mali sme množstvo ovocia a zeleniny, vajíčka nám dávali sliepky, syr vyrábal otcov brat… Začala som si postupne pripravovať jednoduché jedlá. Rodina si spočiatku myslela, že je to ďalší výmysel, no po pár mesiacoch si zvykli na môj nový spôsob života. Ďakujem im, že ma nenútili jesť mäso.
Nejem ho už tridsať rokov. A verte či neverte, vôbec mi nechýba. S Božkou sme ostali kamarátky aj naďalej. Rozdielny spôsob stravovania nás vôbec nerozdelil. A to je výborné!
Poznáte podobný príbeh z reálneho života? Ako dopadol? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na