Pravdivý príbeh: Od rozvodu som čakala najhoršie, čo sa však nakoniec stalo, mi nikto neuverí

Middle aged pretty woman sitting on the windowsill with a glass of juice

Volám sa Žofia. Teším sa z troch prekrásnych vnučiek a záhrady, v ktorej viem stráviť celé hodiny. Manželstvo mi nevyšlo. Podobne, ako mnohým ženám. Starostlivosť o dve deti, ktoré sme mali krátko po sebe, mi zabrala všetok čas. Juraj, môj exmanžel, bol na druhej strane tak zamestnaný stavaním rodinného domu, až sme obaja zabudli na to, že sme nielen rodičmi, ale aj partnermi.

Keď mali chlapci 5 a 6 rokov, rozviedli sme sa. Bez škandálu, hádok či vzájomného osočovania. Juraj mne a deťom nechal novostavbu a sám sa odsťahoval na sever Slovenska k rodičom. Počas obdobia rozvodu som cítila, že okolie priam baží po praní špinavej bielizne. Mali dokonca nutkanie Juraja očierniť pred mojimi očami. „Ako ťa mohol nechať samú s dvoma deťmi?“ počúvala som. Nijako. On ma totižto nenechal, pretože to bolo spoločné rozhodnutie dvoch dospelých ľudí.

Synov pravidelne brával na prázdniny k starým rodičom na Oravu, platil viac, než mu pridelil súd a hocikedy zavolal, aby zistil, ako sa máme. Z bývalých partnerov sa stali vynikajúci kamaráti. Keď som sa opäť zamilovala, Juraj bol prvý, komu som sa s tým zdôverila. Môj nový partner Michal našťastie chápal, že si s bývalým nelezieme do vlasov. Asi preto, že sám si prešiel bolestivým rozvodom, a tak pridobre vedel, akú ranu to vie zanechať na psychike človeka.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manžel mal zmysel života v upratovaní, museli sme sa rozviesť


Juraj si tiež časom našiel priateľku. Bezdetnú vdovu Betku. Bola som rada, že nezostal sám. Pravdepodobne sme obaja museli dozrieť, uvedomiť si, že žiadna povinnosť neutečie, a že starať sa o partnerský vzťah má taktiež svoj zmysel. „Žofka, čo keby sme Juraja a Betku pozvali k nám?“ spýtal sa ma raz Michal. Obaja, už dospelí, chlapci zostali cez víkend na vysokoškolských internátoch. Jeden v Brne a druhý v Bratislave. Zrazu nám bolo smutno v prázdnom dome.

Najprv som bola zaskočená Michalovým návrhom. Avšak čím dlhšie som nad ním rozmýšľala, tým menej bláznivejší mi pripadal. „Dobre. Zavolám im,“ oznámila som mu pri večeri. Juraj sa tešil. Slovo dalo slovo a na druhý deň sme už spoločne pripravovali neskorú jesennú grilovačku. S Betkou sme si rozumeli, vôbec mi nepripadala ako sokyňa. Bola to sympatická žena, ťažko skúšaná osudom. Kvôli komplikovanému zápalu, ktorý prekonala v mladosti, nemohla mať deti. Muž jej zomrel na infarkt keď mal iba 32 rokov a keďže bol jediným synom, musela doopatrovať jeho rodičov. Napriek utrpeniu nezanevrela na život, čím si získala moje sympatie.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Všetci štyria sme si rozumeli a tak sme sa začali stretávať. Raz sme prišli za nimi na Oravu, druhýkrát oni k nám na východ Slovenska. Najväčší rozruch naše nezvyčajné priateľstvo spôsobilo na svadbe najstaršieho syna. Ten mal zrazu dve mamy a dvoch otcov. Svadobčania z nevestinej strany boli z toho najprv zmätení. No časom si človek zvykne takmer na všetko. Aj na neštandardné vzťahy v rodine.

Keď prišli na svet vnúčatá, každému sa chválili, že majú tri babky. Ja som rada, že odmala vidia, že rozvod nemusí znamenať iba bolestivý koniec. Okolo seba vidím mnoho rozvedených párov, ktoré si nevedia prísť ani len na meno. Som Jurajovi vďačná, že my dvaja môžeme byť výnimkou. Vždy bol skvelým otcom. Teší ma, že našiel svoje šťastie pri žene, ktorá sa stala mojou veľmi dobrou priateľkou. Život nám dáva do rúk rôzne karty, no iba na nás záleží, čo s nimi urobíme.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: Michaela, gettyimages
Odporúčame