Pravdivý príbeh: Opičou láskou ničí svoje deti, sú z nich rozmaznané potvory

Matka

thinkstockphotos.com

Niektoré deti trpia, pretože majú lásky primálo. Ale aj keď jej je priveľa, môžu byť z toho problémy. Dôkazom je moja dcéra. Svoje deti rozmaznáva nadovšetko, radšej sa upracuje na smrť, ako by im alo niečo v jej očiach chýbať. A odpúšťa im veci, ktoré by rodič rozhodne prehliadať nemal.

Dcéra po deťoch a rodine vždy veľmi túžila. Myslím, že aj preto si vzala Dana – prvého chlapca, s ktorým kedy chodila. Zoznámili sa ešte na základnej, boli z rovnakej dediny. Nikdy som nemala pocit, že je to láska ako z románu. Ale Maťka najviac túžila po deťoch a to čo najskôr. Keď otehotnela v osemnástich hneď po škole, Dano ju požiadal o ruku a ona nadšene súhlasila. O pol roka sa narodila Maja, po ďalších dvoch Riško.

Dcérin život doslova naplnilo šťastie. Okolo detí sa točila ako kvočka. Myslela som, že to časom prejde, príde únava, uvedomí si, že nie každé zamrnkanie či zamračenie dieťaťa znamnená, že mu treba vyhovieť. Omyl. Tak ako ich čičíkala ako bábätká, tak im dopriala všetko aj ako rástli. Chceli nejakú hračku, hocako drahú? Ona už si našla spôsob, ako im ju zaobstarať a to čo najrýchlejšie. Nikdy pritom nemali veľa peňazí, takmer nič našetrené pre prípad, že by sa niečo Danovi stalo. Ten sa o deti veľmi nezaujímal, čas trávil do večera s kamarátmi a ktovie, či nie aj so ženskými. Oženil sa skoro, nestihol sa vybúriť, ako hovoril môj muž. Maťke to ani nevadilo. Nech si chodí kade chce, veď ona más svoje deti. Keď sa občas snažil v rodine vychovávať prísnou rukou, narobila bengál a detí sa vždy zastávala. Nie som Danov fanúšik, no v tomto mal pravdu. Dcéra ho ale raz dva tri uzemila a on sa ďalej nesnažil, asi aby mal od nej pokoj a nezačala sa mu nebodaj starať do krčmových výletov.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Opičia láska pripravila matku o peniaze aj manžela


Ako  roky plynuli, začali sa ukazovať výsledky Maťkinej výchovy. Najskôr si deti odmietali upratovať, potom nedodržiavali  čas, kedy mali byť doma, boli drzí, chodili poza školu, s prácami okolo domu nikdy nepomohli. Maťka všetko ospravedlňovala – veď sú to deti. Nikdy im nedala kúsok zodpovednosti, všetko obstarala ona.

Mrzí ma, že to musím tak povedať, ale z Maji sa stalo neuveriteľne rozmaznené dieťa. Keď nedostala čo chcela, nasledovalo trucovanie, plač, hnev. Postupne dokonca začala vlastnej matke nadávať, keď sa nesprávala podľa jej predstáv. Najskôr len detsky, ale postupne nechýbali ani vulgarizmy. A čo Maťka na to? Posťažovala sa mi, ale inak vlastne nič. „Veď je to jej dieťa,“ hovorila ďalej.

Keď zistila, že ju Maja okráda, bola otrasená. Vynadala jej, ale s ňou to ani nepohlo. Maťka makala v rôznych robotách – od obchodu až po upratovanie, len aby mohla deťom dožičiť čo najviac. Ale Maji to nestačilo, chcela viac a tak si skrátka brala penize z maminej peňaženky. Nakoniec si ju Maťka musela schovávať, doslova na peniazoch spávať. Chvíľu bol pokoj, zdalo sa, že Maja prestala vyčíňať.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Ale potom Maťka zistila, že jej chýba zlatá retiazka, jediná, ktorú mala a zo strachu ju nikdy nenosila.  To už jej prišlo naozaj ľúto. Maja sa však obhajovala tak presvedčivo, že jej Maťka uverila. Vraj to museli zobrať Rišovi kamaráti. Ale lož má krátke nohy. Retiazku sama uvidela vo výklade zastavárne v neďalekom meste. Majiteľ si spomínal, že ju priniesla mladá dievčina a keď mu ukázala Majinu fotku, potvrdil, že to bola ona.

Prehovárali sme Maťku aj s mužom, nech ju dajú na pol roka do nejakého ústavu, nech sa spamätá a uvedomí si, čo v živote má, ale ona ani náhodou. A tak Maja, vlastne nepotrestaná, začala po pár mesiacoch okrádať aj nás. Pritom už mala 16 rokov takže si mohla hľadať brigádu, ale ona nie, veď načo? Nevadí, že mama sa ide pretrhnúť, ona ju ešte bude okrádať. Vtedy som povedala, dosť. Svoju vnučku mám rada, ale kým sa bude takto správať, do domu mi nevkročí. A čo ona na to? Vynadala mi, že som hnusná chudera a že mi nepríde ani na pohreb. Tisli sa mi slzy do očí, ale vydržala som kým odíde.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým – čo s ňou máme robiť?


A Riško? Rada by som povedala, že je matke útechou, ale nie. Od malička je to sebec – keď Maťka prišla z nákupu na týždeň, za jeden zožral všetkých Pribináčikov  – nie len svojich, ale aj Maťkiných a sestriných. Sladkosť v dome nevydržala dlhšie ako do večera. Všetko vyňuchal, či to mala Maťka v skrini s oblečením, či schované v kúpeľni. Po jeho nájazdoch zostávali len prázdne obaly. A takýto je dodnes, na nikoho nemyslí, len na seba.

Nekradne peniaze ako jeho sestra -vie totiž zahrať milého, aby dosiahol, čo chce. Jeho požiadavky na matku sú obrovské. Vie, ako sa drie, ale on chce nový telefón – čo na tom, že jeden má? On musí mať novinku. Maťka sa potešila, keď jedna jej známa ten svoj po pár mesiacoch používania predávala a kúpila ho za dobrú cenu Riškovi. Myslíte, že sa tešil? „Ale veď tento nie je nový, ja nechcem nejaký secondhandový!“ a vrátil jej ho. Rovnako s oblečením. Ešte aj tepláky musia byť značkové, lebo veď čo by povedali kamaráti. A Maťka kupuje, ako si on diktuje, pritom sama nosí veci, ktoré sa k nej dostanú od kolegýň a podobne – ozaj ani neviem, kedy si niečo kúpila pre seba, o dovolenke ani nehovoriac. Vraj je rada, že aspoň Riško nekradne a chce, aby z neho niečo bolo. Ale čo to má byť, to ozaj nevieme…


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com
Odporúčame