Pravdivý príbeh: Otec pil a mlátil nás, mama sa tvárila, že je všetko v poriadku

attractive middle-aged woman deep in thought leaning on the railing of a bridge looking down with a serious frown of contemplation

Volám sa Helena, žena, u ktorej sa síce už objavujú prvé vrásky a šediny, no spomienky na ťažké a problematické detstvo vo mne ešte stále nevybledli. Sama som matkou troch detí, ženou milujúceho manžela, pred ktorým mám však ešte stále problém otvoriť trinástu komnatu. Vedel, že sa niečo stalo. Že sú veci, o ktorých nechcem hovoriť. Radšej som ich zavrela na trinásť zámkov, no pomerne často sa im podarí vyliezť na povrch.

Vyrastala som v naoko normálnej rodine. To naoko treba skutočne zdôrazniť. Žili sme na kopaniciach, obklopení krásnou prírodou, no na mieste, kde bola veľká núdza o prácu. Z detstva si pamätám, že otec, podobne ako väčšina chlapov z okolitých osád a dedín, chodil na fušky do väčších miest. Avšak jeho odhodlanie pracovať mu dlho nevydržalo.

Lepšie mu bolo doma. Tvrdil, že musí byť blízko ženy, mojej mamy, pretože by mu začala zahýbať. Mame by však ani nenapadlo pozrieť sa na iného chlapa. Jej jedinou starosťou bolo vytvoriť ilúziu šťastnej rodiny, o ktorej by si všetci mysleli len to najlepšie.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Muž ma mlátil, po rozvode som výchovu detí nezvládla


Otec začal piť. Po známostiach sa mu podarilo nájsť miesto vrátnika v továrni, ktorá fungovala len zo zotrvačnosti. Očividne sa tam nudil a preto si voľné chvíle vypĺňal pitím. Keď prišiel domov, smrdel. Preto som v živote do seba nedala ani kvapku alkoholu. Hnusí sa mi už len pomyslenie na ten zápach.

Otec nebol z tých, čo by pri vypití zaľahol a spal. To je ten lepší prípad. Vždy sa cestou z roboty zastavil v krčme. A potom doma robil poriadky. Vyhadzoval nám skrine, jedlo, ktoré uvarila mama, často skončilo na zemi. Lebo neprešli cez otcovu kritiku. Bil mamu, aj nás – mňa a sestru. Neraz mame vykričal, že je všetkému na vine, lebo mu nedala syna.

Chceli sme neraz so sestrou utiecť z domu. Najmä v období puberty, keď sme sa už nechceli nechať len tak beztrestne otĺkať. A aj kvôli tomu, že otec pred cudzími pôsobil relatívne normálnym dojmom. V nedeľu ráno sa oholil a išiel do kostola. Mama si zakryla modriny, cudne sklopila zrak a poslušne hrala rolu manželky.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Keď sme ju párkrát so sestrou konfrontovali, vraveli jej, že nemôže obetovať šťastie svojich detí kvôli mužovi, ktorý za to nestojí, vždy sa rozplakala. Tvrdila, že jej ubližujeme viac než otec. Preto sme sa so sestrou rozhodli, že sa odsťahujeme hneď, keď budeme mať osemnásť.

To sa aj stalo. Ja som odišla prvá z domu, rok na to moja sestra. Chvíľu som bývala v podnájme, neskôr som si našla muža, ktorý nechápal, prečo som taká zakríknutá. Paradoxne si môjho otca obľúbil, ten pred ním nikdy neukázal svoju pravú tvár. Pre mňa, až do posledných chvíľ ostal pijanom. Nešťastným človekom, ktorý si svoje frustrácie ventiloval na svojom okolí. Zomrel na cirhózu pečene, ako inak. Odpustila som mu. No neviem zabudnúť.

Mamu však neviem pochopiť. Sama som matkou. Neviem si predstaviť, že by som sa pozerala na bezdôvodnú bitku svojich detí, zatiaľ čo sa budem tvrdohlavo presviedčať, že je všetko v absolútnom poriadku. Možno jej krivdím, neviem. Možno to bol len obranný reflex ženy, ktorá chcel samu seba presvedčiť o tom, že bitka je niečo, čo patrí do každej rodiny. Mám ju rada, svojím spôsobom. No urobím všetko preto, aby môj život bol skutočným životom, nie divadlom pre okolie.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: HD , gettyimages
Odporúčame