Pravdivý príbeh: Poriadok bol pre mňa dôležitejší než všetko ostatné, zmenilo ma až jedno

Mama ma vychovala k poriadkumilovnosti (Zdroj: GettyImages)

Mama ma vychovala k poriadkumilovnosti. Tvrdila, že správna gazdinka ide spávať posledná a že prostredie, v ktorom žijem, je odrazom mojej vnútornej čistoty. Vtedy som jej verila. Až samotný život mi ukázal, aké ničivé je stať sa otrokom poriadku.

S rodičmi sme bývali v staršom rodinnom dome, v ktorom bolo roboty ako na kostole. Len čo som prišla zo školy, pustila som sa do upratovania. Nechcela som nechať večne unavenú mamu umývať okná. Čo na tom, že sme ich umývali len pred týždňom. Keď som spoznala tichého Janka, čoskoro ma predstavil svojej rodine. Jeho mama bola zo mňa úplne paf. „Už som si nemyslela, že ešte existujú mladé ženy, ktorých zaujíma čistá domácnosť,“ pochválila ma. Budúca svokra sa veľmi tešila mojej neobvyklej záľube. Janko taktiež nenamietal. Páčilo sa mu, že vždy, keď som prišla k nemu na návštevu, upratala som mu izbu.

Po roku známosti sme sa zobrali. Začali sme bývať u mojich rodičov, ktorí nám vyčlenili vrchné poschodie. Čoskoro po svadbe som otehotnela. S rastúcim bruškom však začala rásť aj moja nervozita. Už som zrazu nevládala behať s handrou po dome tak, ako som bola zvyknutá. Preto som sa snažila zapriahnuť viac do roboty môjho manžela. Keď prišiel unavený z roboty, čakal ho zoznam „neodkladných“ domácich prác. Spočiatku mlčal. Len si vzdychol a pustil sa do tepovania koberca. Chodila som za ním, pripomínajúc mu všetky nedostatky. „Ukáž to, takto sa to nerobí!“ vypenila som. S fučiacim bruchom som sa pustila do tepovania koberca, na ktorom som nezniesla ani zrnko prachu.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: To som teda dopadol – manželka si zo mňa urobila sluhu


„Ty fakt nie si normálna,“ povedal mi muž. Rozplakala som sa, pretože som si myslela, že ma nechápe. V skutočnosti som sa nesnažila pochopiť ja jeho. Po narodení malého Janka to bolo ešte horšie. Nezvládala som starostlivosť o náročné bábätko, varenie a upratovanie domu. Mama mi vôbec nepomohla. Skôr naopak. Vyčítala mi, že som neschopná, že som doma s dieťaťom, a tak by domácnosť mala vyzerať predsa len čistejšie. Nemusím chodiť do práce a môžem celý čas smelo zasvätiť domácnosti. Keď bola ona mladá, zvládala toho oveľa viac.

Janko, tichá voda, sa ma zastal. Neviem, kde sa v ňom nabrala taká sila. Asi predsa len trošku dospel a už sa nebál povedať svoj názor: „Dosť! Naša spokojnosť je dôležitejšia než vyleštená domácnosť. Odsťahujeme sa, tu sa to nedá vydržať!“ Moja mama sa urazila a ja som ešte stále tak celkom nechápala význam slov môjho nepriebojného manžela. V hĺbke duše som však cítila, že má pravdu. Nie je normálne, aby som nedokázala myslieť na nič, len na poriadok.

Vždy, keď som mala trošku času, pátrala som po najlepších čističoch. O tom, ako najlepšie odstrániť škvrnu od potu, som dokázala hovoriť celé hodiny. Dosť nezvyčajná záľuba pre mladú babu. Nakoniec sme sa odsťahovali. Do jednoizbového bytu, v ktorom sme neustále bojovali s nedostatkom miesta. Začiatky som znášala veľmi ťažko, pretože napriek tomu, že som sa snažila, som nedokázala udržať v domácnosti poriadok. Keď sa mi to ako-tak podarilo, malý Janko, ktorý začal chodiť, sa veľmi rýchlo postaral o poriadny chaos.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Som dospelá žena, ktorá sa stále bojí vlastnej matky


Jedného dňa som sa zosypala ako domček z karát. Pokiaľ malý Janko spal, upratala som celý byt. Unavená som odložila metlu práve vo chvíli, keď otvoril oči. Videla som, že je celý nesvoj, tak som ho vzala na ruky. A vtedy to začalo. Chlapček intenzívne vracal a to, čo z neho vychádzalo, zašpinilo všetko. Neratovala som však špinavý koberec, ale syna. Cítila som ako horí. Dostal infekciu, ktorá bola taká vážna, že sme s ním museli ísť do nemocnice. Tam, sediaca pri jeho postieľke, som pochopila, aké pokrivené mám hodnoty. Rozhodla som sa, že povolím zo svojich nárokov. Uvedomila som si, že nikto, okrem mojej mamy, nečaká, že budem mať ideálne upratanú domácnosť. Len ja sama si dávam polená pod nohy. Vždy to môžem zmeniť.

Mama prichádzala na pravidelné návštevy. Keď po prvýkrát zbadala neumytý riad vo výlevke, takmer dostala infarkt. Mne sa však uľavilo. Aj manželovi. Pochopila som, že život je príliš vzácny na to, aby som ho zasvätila neustálemu upratovaniu.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close