Pravdivý príbeh: Prečo sa kamarátka teší z mojich neúspechov?

Žena

thinkstockhphotos.com

Som typ človeka, ktorý si nepripustí ľudí hneď k telu. Aj pri výbere kamarátov som vždy bola opatrná. Za jedinú blízku priateľku som považovala len Ivetu. Spoznali sme sa ešte ako mladé žaby počas jednej letnej brigády. Odvtedy sme toho veľa spolu zažili. Vedeli sme jedna o druhej takmer všetko, aj o našich ľúbostných životoch.

Ivet brala mužov ako bonboniéru. Vždy tvrdila, že nikdy neviete, či tá ďalšia príchuť nebude lepšia ako tá predtým. Smiali sme sa na tom, boli sme také bláznivé baby. Jej srdce si napokon získal Dušan. Bol to chlapisko, mocný a krásny. Verejne som jej ho samozrejme dopriala, ale tajne trocha závidela.

Ja som mala za sebou dva vážne vzťahy. Prvý na mňa tak žiarlil, že ma doma zamykal a ten druhý by ma naopak najradšej vymenil za moju sestru, po ktorej očividne túžil viac ako po mne. Na vzťahy som bola skrátka smoliarka. Ivet ale pri Dušanovi našla to, čo hľadala. Pri víne ma veľakrát utešovala, nech nezúfam, že aj na mňa niekde vonku čaká niekto taký ako jej Dušan. Verila som jej. Dávno sme sa dohodli, že keď sa raz budeme vydávať, tak budeme mať so svojimi mužmi spoločnú svadbu. Chýbalo už len nájsť toho pravého pre mňa. Nakoniec to dopadlo inak. Ivet ostala tehotná, a tak s Dušanom museli svadbu zbúchať narýchlo. Nebolo to podľa kamarátkiných predstáv, ale nechcela žiť s mužom nadivoko. Odkiaľ pochádzame, niečo také bolo priam neprípustné.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Zvádzal ma partner mojej najlepšej kamarátky


Po piatich rokoch idylky, žiaľ, Ivet zistila, že jej milý Dušanko chodí miesto sobotňajšieho futbalu na  iný šport. Spoluhráčka mala blond vlasy a bola taktiež vydatá. Ivet to zobralo, ale priznala sa mi, že to nie je prvýkrát, čo si Dušan užil aj s niekým iným. Dokonca sa pristihla pri tom, že jej to už ani neprekáža. Bolo mi jej ľúto. Ja som v tom čase konečne prežívala šťastné obdobie. Môj Peter, s ktorým som sa stretávala už dlhšiu dobu, ma požiadal o ruku. Myslela som, že keď Ivet požiadam, aby by mi pomohla so svadbou, na svojho neverného manžela rýchlejšie zabudne.

Ivet s potešením súhlasila. Tam sa jej radosť ale končila. Začala byť naopak negativistická, každý nápad, ktorý som jej predostrela ohovorila, zhodila, vysvetlila mi tisíc dôvodov, prečo je to zbytočné. Ostrú výmenu názorov sme mali pri skúšaní šiat. Môj sen bol vydávať sa v krásnych princeznovských šatách. Jedny nádherné som si vyhliadla a na skúšku som zobrala aj Ivet. Keď ma s iskričkami v mojich očiach uvidela, len prevrátila oči. Vraj také šaty nepotrebujem. Je to zbytočne drahé, ona sa vydávala v jednoduchom kostýme, nechápe, prečo túžim po niečom gýčovom.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarátka má ideálneho chlapa, ale ešte aj toho podvádza


Bola som smutná, že najlepšia kamarátka sa neteší so mnou, ale v eufórii zo svadby som prehliadala všetky jej jedovité hlášky. Brala som to tak, že to nemá práve najľahšie.

Ivet sa ale nezmenila ani po mojej svadbe. Čím som bola šťastnejšia a spokojnejšia so svojím životom, tým viacej ona okolo seba chrlila zlobu. Nechcela som o ňu ako o kamarátku prísť, dúfala som, že ju to prejde. S Dušanom sa medzitým rozviedla. Verila som, že Ivet konečne hodí minulosť za hlavu a začne byť aj ona opäť šťastná.

Keď mi ale vynadala, že som lenivá, lebo sme si s mužom najali na pár hodín do týždňa pestúnku, pretože ani jeden nemáme rodičov a chceli sme mať čas aj pre seba a Ivet sa mi o malého starať odmietla, to už sa mi snažil otvoriť oči aj manžel. Či nevidím, že Ivet nie je kamarátka. Je to niekto nešťastný, kto nemôže prežiť, že niekomu sa darí lepšie ako jej. Môj argument bol, že práve pre to, tu musí pre ňu niekto byť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Na kamarátov si dávajte pozor – naletela som zákernej klamárke


Aj keď svojím spôsobom nemala byť Ivet prečo nešťastná. Po rozvode jej ostal byt, auto, mala krásnu zdravú dcéru. Muži na ňu stále leteli a čo si pamätám, vždy niekoho mala v zálohe. Mala som pocit, že je nešťastná len z toho, že ja som šťastná. Utvrdila som sa v tom, keď môj manžel prišiel o robotu a hrozilo, že sa budeme musieť vysťahovať z nášho bytu. Zavolala som Ivet na kávu, chcela som sa vyrozprávať. Keď som jej oznámila, čím prechádzame, mala som pocit, že sa jej tvár div, že neroztiahla od radosti. Nikdy nezabudnem, čo mi povedala. Tak Hanka, konečne uvidíš, že život nie je len med lízať. Akoby ma tou kávou, čo predo mnou rozvoniavala niekto obaril. Ivet vedela, čím som si v živote prešla a zaručene som nemala na ružiach ustlané. Povedala som si, stačí. Bol to môj posledný kontakt s Ivet. Síce mi občas zavolala a vypytovala sa, ako sa nám darí. Mala som sto chutí jej povedať, že manžel si našiel novú prácu, lepšie platenú a máme sa úžasne. Nikdy som to neurobila. Možno by som mala krátky pocit zadosťučinenia, ale viem, že šťastie je krehké. Nechcem, aby mi ho Ivetina zášť rozbila.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockhphotos.com, thinkstockphotos.com, HL
Odporúčame