Krátko po päťdesiatke som prišla o svojho manžela. Aj keď som si svojho muža nadovšetko vážila a oplakala ho, po roku som cítila, že nechcem ostať sama do konca života. Byť vdovou v tomto veku však vôbec nebolo jednoduché. Muži podobne starí ako ja boli väčšinou ženatí. Tí rozvedení zas skôr túžili po romániku s mladou dvadsiatkou ako so zrelou ženou.
Cítila som sa opustená. Moje dve dcéry už boli veľké. Hoci ma pravidelne navštevovali a zaujímali sa o mňa, každá z nich mala vlastný život. Videli, že sa pre samotu trápim. Začali ma nahovárať na zoznamku. Pre mňa toto nebola možnosť, skôr voľba pre zúfalých. A to som ja nebola. Pomaly som sa zmierovala s tým, že môj milostný život sa skončil.
Jedného dňa mi zavolal bývalý spolužiak. Rozbiehal firmu. Naša spoločná známa mu dala na mňa kontakt, pretože chcel poradiť s účtovníctvom. Zavolal ma na kávu a nebudem tajiť, že som sa potešila. Čím viac roboty, tým menej sa budem zamýšľať nad svojou samotou.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť
Andrej sa od strednej školy takmer vôbec nezmenil, akurát bol trocha viac pri sebe. Na káve sme prebrali pracovné veci, viac sme nestihli, pretože sa ponáhľal za klientom. Prekvapilo ma, keď mi o týždeň zavolal opäť. Veď všetko, čo potreboval vedieť, som mu už poradila predtým. Chcel ma vidieť zasa. Nič som za tým nehľadala, len ďalšie pracovné stretnutie. Tentokrát sme sa ale pre zmenu k pracovným veciam ani nedostali. Rozprávali sme sa o našich životoch, rodinách. Andrej bol ženatý a mal dve dospelé dcéry ako ja.
Odvtedy sme si sem tam zavolali alebo zašli na poobednú kávu. Všetky naše stretnutia však boli čisto priateľské. Ale len do jedného razu, keď sa Andrej vracal zo záhrady a zavolal mi, či nechcem čerešne. Že mali bohatú úrodu a už nevedia, čo s tým robiť. Jasné, že som chcela, lebo čerešne milujem – a tie pravé slovenské duplom. Pozvala som Andreja k sebe dnu. Bolo mi blbé si len tak vziať dve debničky, poďakovať sa a zavrieť dvere. Ponúkla som mu, či nechce ostať na kávu. Andrej súhlasil a naše stretnutie sa zvrtlo celkom iným smerom.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Aj takto môže dopadnúť vzťah so ženatým chlapom
Klamala by som, ak by som tvrdila, že som nepociťovala medzi nami chémiu už dávnejšie. Každú hriešnu myšlienku som ale zahnala. Andrej je ženatý a ja vdova. Nepatrí sa to, opakovala som si. V tú chvíľu mi to ale bolo jedno. Nechala som sa strhnúť danou situáciou.
Keď Andrej odišiel, hanbila som sa, čo som spravila. Aj jeho museli trápiť výčitky svedomia kvôli žene, pretože sa neozval dva týždne. Napokon zavolal. Akoby nič mi povedal, že ide opäť zo záhrady, či nechcem tentokrát jablká. Súhlasila som a scenár sa zopakoval.
Začala som sa s Andrejom potajme stretávať. Vždy to bolo len u mňa doma a vždy len vtedy, keď išiel zo záhrady a jeho žena netušila, že miesto okopávania hriadok sa venuje inej činnosti.
A v tom začal byť problém. Moje dcéry majú obe kľúče od bytu a hocikedy ku mne prídu. Našťastie sa vždy vopred ohlásia. Nechcem v nich vzbudiť žiadne podozrenia. Preto aj keď sa s Andrejom nevídame často, ak mi oznámi jedna z dcér, že je na ceste ku mne, Andrej sa musí bleskovo spakovať a odísť. Neviem, ako by som deťom oznámila, že mám aféru so ženatým mužom. Staršia by ma možno chápala, mladšia určite nie. Sama bola podvádzaná a voči nevere má nulovú toleranciu. Ani nechcem pomyslieť na to, ako by som klesla v jej očiach.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Podviedol ma manžel aj mladší milenec!
Vraví sa, že dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neodtrhne. Priznám sa, mala som párkrát na mále. Keď prišla staršia dcéra na obed a všimla si, že v kúpeľni mám dve zubné kefky a na vešiaku uterák navyše. Bolo to vtedy, keď Andrejova žena išla k moru a mohol u mňa prespať. Taktiež tŕpnem vždy, keď mi zvoní telefón a nemôžem ho dvihnúť, lebo volá Andrej. Pred dcérami to vždy zaonačím, že je to neznáme číslo a to bude určite nejaká reklama. No začína to byť nápadné. Dcéry sa ma stále snažia s niekým zoznámiť. Prehovárajú ma na zoznamku, dohadzujú mi rôznych starších kolegov z práce. Čudujú sa, prečo sa tak bránim. Veď som celý čas vyplakávala, ako mi je samej smutno. Keby tak vedeli, ako mi je s Andrejom dobre a nikoho už nehľadám.
Neviem ako to s Andrejom a so mnou dopadne. On sa rozvádzať nechce kvôli majetku, ale so ženou sú spolu už len na papieri. Ja by som s ním ale rada bola čoraz častejšie. Mám chuť sa podeliť s dcérami o to, že som si niekoho našla a že som opäť šťastná. Viem ale, že je to nereálne. Nepochopili by ma a bojím sa, že aj odsúdili. V očiach detí chce predsa len každý rodič vyzerať ako správňak a nerobiť veci, za ktoré by sa mal hanbiť. Andreja sa však vzdať neviem.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na