Moje okolie si vždy o mne myslelo, že som tak trochu stará škola. Aj čo sa mojich vzťahov týkalo. Svoju ozajstnú prvú lásku som si našiel už na konci základnej školy. Veril som, že s ňou aj zostarnem.
Po maturite išla Iren študovať na vysokú, ja som sa zamestnal v závode v našom meste. Chcel som zarobiť peniaze, nech sa môžeme čo najskôr vziať. Bral som preto všetky smeny, nadčasy, keď bolo treba aj víkendy. Šéf si ma obľúbil. Po čase som to dotiahol na vedúceho smeny, bol som šéfovou pravou rukou. Po piatich rokoch som mal pod sebou už tridsať pracovníkov. Všetko skvele vychádzalo aj s Irenkou. Práve dokončovala štúdium farmácie, po promóciách sme chceli konečne vystrojiť svadbu. Cítil som aj tlak rodiny a okolia. Každého zaujímalo, kedy sa konečne vezmeme. Veď sme spolu už desať rokov. A tak som Irenku požiadal o ruku.
V to leto sme prijali do závodu brigádnikov. Mali sme veľa objednávok, kmeňoví zamestnanci si chceli brať dovolenky, nestíhalo sa. Šéf mi to dal na starosť. Nech si ich pozaraďujem ako potrebujem. Všimol som si, že je medzi nimi aj zopár mladých dievčat. Nikdy by ma nenapadlo, že mi jedna z nich obráti život hore nohami.
Začalo sa to celé nevinne. Cítil som, že sa na mňa Zuzana uprene pozerá vždy, keď som prechádzal halou, alebo niečo vysvetľoval. Musím sa priznať, že bola naozaj veľmi príťažlivá. Išli po nej skoro všetci chlapi od nás. Lichotilo mi, že ona svoje sympatie prejavovala len mne. Začali sme sa baviť viac, občas sme sedeli spolu na obede. Zuzana bola slobodná matka. S bývalým manželom sa rozvádzala. Brala, čo prišlo, aby uživila seba a syna.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Môj syn zaprel vlastné dieťa – a ja som nezasiahla
Lavínu udalostí spustil odvoz domov. Ušiel jej autobus, poprosila ma, či ju nehodím do najbližšej dediny. Zablikala mi kontrolka, to by sa Irenke asi nepáčilo. Moje druhé ja mi však nástojčivo šepkalo, je to len odvoz, o nič nejde. Vedel som veľmi dobre o čo ide. A páčilo sa mi to. Od toho odvozu domov sme sa stretávali vždy, keď to bolo možné. Samozrejme tajne. Takýto dvojitý život sa nedá dlho vydržať. Doma ma čakala teplá náruč Irenky. Pripravovala svadbu, chcela, aby som jej pomáhal. Vyzerala naozaj šťastne. Na druhej strane som mal Zuzanu, od ktorej sa mi odchádzalo čoraz ťažšie. Navyše mi začala dávať ultimáta. Dala mi jasne najavo, že tou druhou ju nebude baviť byť večne. Z toho tlaku som ochorel. Moje telo odmietlo byť spolupáchateľom v mojich klamstvách a vypovedalo službu. Počas PN-ky som mal čas si všetko v hlave urovnať. Rozhodol som sa Irenke všetko povedať. Sprvu mi neverila ani slovo. Keď videla, že nežartujem, povedala medzi slzami, nech sa zbalím a vypadnem. Cítil som sa ako zbitý pes, za to čo som urobil, ale uľavilo sa mi. Zuzana ma k sebe ešte v tú noc prichýlila a začali sme, konečne oficiálne, spolu bývať.
So Zuzanou bolo na začiatku všetko super. Aj nedokonalosti toho druhého sa vám zdajú roztomilé. Prehliadate signály, ktoré vidia všetci okrem vás. Zuzka sa rada pozerala na dno pohárika. Nebolo to často, ani sa neváľala po nociach po krčmách. Len niekedy zaspala do práce. Vedela, že ja to pred šéfom nejako uhrám. Občas zasa zabudla zaplatiť synovi obedy v škole alebo účet za elektrinu. Aj keď peniaze na tieto veci mala odo mňa. Toleroval som to pol roka. Najhoršie bolo, že som sa nemal komu posťažovať. Logicky Irenkina rodina ma nenávidela, moja rodina sa odo mňa tiež odvracala. Okrem mojej krstnej Noriky. Tej som sa občas vyžaloval. Aj tak ma väčšinou zahriakla, že si za všetko môžem sám. Vedel som to. A čoraz častejšie som cítil, že som urobil chybu. Pohrával som sa s myšlienkou, že vzťah so Zuzanou bude najlepšie ukončiť.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie
Zuzana ma však v jeden večer prekvapila. Keď som prišiel domov, na stole rozvoniavala moja obľúbená kapustová polievka. Čakali tam tiež dva poháre sektu. Zuzana videla otáznik v mojich očiach. Neváhala, zdvihla pohár a povedala: „Laci, som tehotná. Budeme mať bábätko.“ Otázniky sa zmenili na výkričníky. To sa môže stať len mne, pomyslel som si. Aj napriek sebazapreniu, som sa k celej veci postavil zodpovedne. Rozhodol som sa dať Zuzane ešte jednu šancu. Na dieťa som sa tešil, myslel som si, že nás opäť stmelí a Zuzana sa zmení. Moja krstná taká nadšená nebola. Presviedčala ma, že to dieťa nie je moje. „Veď si sa mi sťažoval, že spolu ani nespávate. Samozrejme, že hľadá spôsob, ako si ťa udržať.“
Nech to bolo ako chcelo, v novembri sa nám narodila naša Miriam. Materstvo Zuzanu naozaj zmenilo. Na chvíľu. Po čase zas upadla do starých koľají. Opäť míňala peniaze, ktoré som jej dával na domácnosť, na alkohol, cigarety, kamarátky. Čoraz viac sme sa hádavali.
Keď som sa bol jedného dňa vyrozprávať krstnej, húdla do mňa, nech to so Zuzanou ukončím. Nikdy sa nezmení a len pri nej trpím. „Norika, to už nie je také jednoduché, spája nás Miriam.“ Neviem, či ženy majú tak dobre vyvinutú intuíciu, ktorá nám chlapom chýba. Krstná mi naznačila, nech dám spraviť malej testy otcovstva. „Zuzana sa o tom dozvedieť ani nemusí, v dnešnej dobe ti výsledky pošlú poštou“, presviedčala ma.
Nemal som na to svedomie, urobiť to celé poza jej chrbát. Zuzane som povedal, že som požiadal o test otcovstva, keď už vzorky boli odoslané. Najprv zúrila, bola sklamaná, že jej nedôverujem.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Môj muž má dieťa s dcérinou kamarátkou!
O pár dní ma výsledky čakali doma v obývačke. Keďže na našom sídlisku sa všetci dobre poznajú, obálku prevzala Zuzana. Miriam je pravdepodobne mojou dcérou. Zo srdca mi jedna starosť odpadla. Mirka je moja. Test som išiel ukázať aj Norike. Pozerala na ten kúsok papiera, ale nešlo jej to akosi celé do hlavy. Na ďalší deň zavolala svojej sestre do nemocnice. Hanba nehanba, bude sa snažiť mňa nespomínať, nech to nevie celá moja rodina. Keď jej Norika prečítala výsledok testu, jej sestra sa schuti zasmiala. „Čo je to za blbosť, že pravdepodobne je Laco otcom dieťaťa. To sa tak nepoužíva. Buď si alebo nie si. Pravdepodobne je Laco riadny blbec, že takto naletel.“
Domov som dobehol červený od hnevu. Malá spala v izbičke, Zuzanu som našiel v obývačke. Žiadal som vysvetlenie. Čo to má, do šľaka, znamenať. Zuzana sa vykrúcala, no napokon to z nej vypadlo. Keď list otvorila, zľakla sa. Vedela, že by som sa s ňou okamžite rozišiel, navyše, keď ma podviedla so svojím bývalým mužom. Spanikárila, a tak sa rozhodla testy trocha, aj keď amatérsky, sfalšovať.
Bola to facka, akú som si zaslúžil. Frajerka ma podviedla, ale čo jej môžem ja vyčítať. Veď to isté som spravil ja Irene. Aj keď Mirku nadovšetko ľúbim, v kútiku duše som rád, že nie je moja. Mohol som sa so Zuzanou rozísť s čistým svedomím. Nebol to môj zámer podviesť Irenku a zahodiť všetko pekné, čo medzi nami bolo. Bol som slaboch a takí viac šancí na lásku nedostávajú. Možno preto momentálne žijem sám.
Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uveďte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!
Zdieľať na