Po dlhšom čase, keď som si konečne našiel prácu, mal som najskôr obavy. Ako sa mi bude robiť v čisto ženskom kolektíve? Ako budem zvládať všetky tie ich nálady, intrigy a ohovárania. Napokon som tu našiel svoju životnú lásku a miesto ohovárania riešim to, aby ostatní nezneužívali jej dobrotu.
S Ankou nás dali sedieť spolu do kancelárie. Najprv ma ako žena nezaujala, bral som ju ako ktorúkoľvek inú kolegyňu. Až s postupom času sme sa jeden druhému otvárali, zdôverovali. Stali sa z nás na pár rokov dobrí priatelia. Anka mala okrem iných pekných vlastností aj čisté srdce. Nikdy nepovedala nie, každému sa snažila pomôcť a ak nemohla, radšej si ukrojila zo svojho pohodlia, ako by nejakú pomoc odmietla.
Ja som sa na to díval aj z opačnej stránky. Veľa ľudí toto jej dobro zneužívalo. Kolegyne jej s radosťou prenechávali svoje nedokončené projekty, veď Anke nevadí byť v robote v piatok aj do ôsmej, aj tak žije sama. Tiež môže ísť čo to vybaviť aj cez obednú pauzu, keďže ako jedna z mála si jedlo nosila a to si predsa môže zohriať hockedy počas dňa.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manželka nechce syna pustiť za priateľkou, chce ho navždy doma
Kým sme boli len priatelia, Anke som povedal svoj názor, ale to bolo všetko. Nepáčilo sa mi, že sa nechá využívať, no to, ako sa ďalej zachová, som nechával na nej. Keď sme sa dali dokopy, jedno mi to už nebolo. Jednak som po robote chcel tráviť čas s ňou a tiež mi to prišlo nefér. Dostal som sa kvôli tomu s niektorými kolegyňami do konfliktu. Tiež Anka začínala byť z môjho ochranárskeho správania podráždená a malo to vplyv na náš vzťah. Chcel som, aby dala Anka výpoveď a našla si niečo iné. Nesúhlasila. Napokon som odišiel ja s tým, že budem dávať pozor, či ju v práci naďalej nezneužívajú.
Čakával som ju pred robotou presne o piatej, že pôjdeme spolu domov, cez víkendy vypínal jej pracovný telefón. Videl som na nej, že vnútorne s tým bojuje. Na druhej strane bola rada, že má konečne čas aj na iné veci.
Kolegovia ale neboli prví, ktorí Ankinu dobrotu zneužívali. Na ľudí s jej povahou sa totiž vždy niekto prisaje. A u nej sa to začínalo jej rodinou a výchovou. Od malička bola vedená k tomu, že musí pomáhať. Najprv rodičom, svojej mladšej sestre, neskôr svojej sestre už ako dospelej. Na tom by nič nebolo, veď rodina si má pomáhať, ale jej rodičia mali dvojaký meter.
Nákupy? Vláčila ich moja priateľka. Jej sestra síce mala auto, ale nemala čas. Anke toto ako odpoveď stačilo a s taškami sa terigala verejnou dopravou. Upratovať, zavárať, vyzdvihnúť lieky? Všetko to robila Anka, od jej sestry rodičia žiadnu pomoc nečakali. Stačilo, keď sa raz za dva týždne ukázala vo dverách, prehodila s nimi pár slov, pobrala domov nejaké zaváraniny a rodičia boli spokojní.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Anka sa mohla aj pretrhnúť, nikdy nebola pre nich tak dobrá, ako jej sestra. Nečudo, že sa celý život snažila zapáčiť tým, že bola dobrá a nápomocná. Jediný, kto to ocenil a nechcel zneužiť, som bol ja. Lenže tak, ako som urobil poriadky v robote, tak som si povedal, že aj Ankinej sestre vysvetlím, že zneužívať sestru už tak ľahko nebude.
Samozrejme, bolo z toho haló. Anka sa na mňa hnevala, prečo s ňou jednám akoby bola nesvojprávna. Vraj sa za seba dokáže postaviť aj sama. Takto som len upevnil v jej rodičoch to, že jej sestru budú ešte viac ofukovať. Ale kto iný, než partner sa má ozvať, keď vidí, že k jeho polovičke sa nesprávajú pekne. Navyše, keď si to ani sama nepripúšťa. Povedal som to jasne a nahlas. Chcel som, aby si povinnosti voči rodičom sestry delili.
Všetko však ostalo s rodičmi v starých koľajach. Bol som rád, že aspoň v práci sa to zlepšilo. Ak by som nástojil aj na deľbe pomoci so sestrou, viem, že pre Anku by to bolo v konečnom dôsledku trápenie, nie pomoc. Niektorí ľudia sú skrátka takí. Pomáhajú aj za cenu vlastného nepohodlia. Ja tu ale pre Anku vždy budem. A keď uvidím, že je toho na ňu príliš, ozvem sa.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na