Volám sa Milan, mám päťdesiat rokov a rád by som sa podelil s tým, o čom už dlhšie premýšľam. V televízore nám ukazujú, že skutočný hrdina je muž, ktorý zachráni celý svet päť minút pred skončením filmu. A kvôli tomu mu patrí naše uznanie. No nemyslím si, že to má niečo spoločné s realitou.
Pracujem ako ošetrovateľ na klinike, ktorá sa špecializuje na ochorenia detských pacientov. Nebudem špecializovať naše zameranie, pretože by som rád ostal v anonymite. Čím dlhšie však pracujem a vidím osudy rôznych ľudí, tým viac som presvedčený o tom, že skutoční hrdinovia sa nevystatujú svojim hrdinstvom.
Nepotrebujú vyvraždiť všetkých nepriateľov, piť whisky, strieľať zo zbrane a jazdiť na drahých autách. Ich hrdinstvo je pre ne každodennou súčasťou života. Konajú a pomáhajú, pretože nemôžu inak. A za svoju činnosť od nikoho nepožadujú chvály či uznania.
Pre mňa je takou hrdinkou aj upratovačka Janka. Staršia pani, ktorá má popri biednom dôchodku ďalšie dve roboty, no nikdy nereptá. Peniazmi, ktoré zarobí, pomáha svojej dcére. Po narodení telesne ťažko postihnutej dcéry ju opustil manžel a tak ostala s dcérkou sama. Tá vyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť a tak mama nemôže chodiť do práce. Babička robí všetko preto, aby zlepšila život svojím milovaným bytostiam.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
Hrdinovia sú aj rodičia, ktorí každý deň neváhajú prečakať celé hodiny v čakárni so svojimi deťmi. Vedia, že tu im majú šancu pomôcť. Trpezlivo odpovedajú na všetečné otázky svojich detí. A vidno, že keby mohli, radšej by ťažké ochorenie zobrali na seba, len aby ho nemuseli niesť ich deti.
Aj zdravotné sestry, ktoré pracujú u nás, si zaslúžia rešpekt a uznanie. Mám šťastie, pretože si nerobia prieky a dokážu sa usmievať aj po 24-hodinovej šichte. Nie všetko v zdravotníctve je také zlé, ako sa nám snažia predkladať médiá. Našťastie je množstvo ľudí, ktorí svoju prácu neberú len ako zamestnanie, ale ako poslanie. A to napriek nedostatočnému finančnému ohodnoteniu a obrovskej zodpovednosti, ktorú majú na svojich pleciach.
Jedným z najväčších vzorov a hrdinov je pre mňa doktor Peter. Lekár, ktorý by mal prečo reptať na osud. Pred pár rokmi mu pri nehode zahynula manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Otriaslo to ním, to nevravím. No napriek obrovskej tragédii nestratil pozitívny prístup k životu. Riadi sa heslom: „Ak ti je zle, nájdi niekoho, komu je ešte horšie, a bude ti ľahšie.“
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
A ono to naozaj funguje. Má málo voľného času, no zúčastňuje sa mnohých dobrovoľníckych aktivít. Dokáže svojich malých pacientov počúvať, vždy si pre nich nájde čas a nikdy ich neodmietne. Nedávno som ho stretol na akcii, ktorá bola zameraná na pomoc bezdomovcom. Vyzeral ako obyčajný tridsiatnik, mierne zarastený, so šiltovkou na hlave a s úsmevom, ktorý išiel z jeho vnútra.
Pozorne počúval príbehy bezdomovcov. Za každou tvárou, ktorú stretol, sa skrýval zaujímavý osud. Nejeden z nich sa sťažoval. No Boh mi je svedkom, že žiadna rana osudu nie je taká ťažká, aby sa nedala prekonať. Peter, Jarka, sestričky a ďalší ľudia, sú toho jasným dôkazom… Len my sme zodpovední za to, čo urobíme s kartami, ktoré nám nadelil osud.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na