Pravdivý príbeh: Rodina môjho syna musí byť dokonalá, kašlú preto na jednu dcéru

Únava

thinkstockphotos.com

Každý z nás je originál. Hoci sa môžeme na seba podobať a dediť gény, vo svojej podstate sme všetci unikátni. Tak som vychovala aj svoje deti. Hoci by som sa tešila, keby sa podali aspoň z časti na mňa a mali umelecké sklony, nestalo sa tak. Nebrala som to ako tragédiu. Nechápem niektorých rodičov, ktorí chcú mať silou mocou doma svoje kópie. S niekým takým sa musím potýkať aj ja. Je to môj syn s manželkou.

Mladší syn bol športovec, viac na ihrisku, ako nad knihami. Matej bol opak. Bavilo ho študovať, zlepšovať si vedomosti. V mladšom veku o šport ani nezavadil. Keď už pracoval, chodil na squash. Aj to robil to kvôli klientom, s ktorými si tak zlepšoval vzťahy. Neskôr prešiel na golf. Tvrdil, že v jeho postavení sa to už patrí.

Na jednej z golfových akcií stretol svoju budúcu manželku. Ivetka bola taká, ako Matej, len v ružovom. Svoj život a ciele mala jasne definované. Čo chce študovať, kam pôjde robiť po škole, kedy sa chce vydávať, koľko plánuje detí a kedy sa vráti opäť do práce…

Niekedy ma desilo, aká sa snaží byť Ivet dokonalá. S Matejom sa k sebe hodili na sto percent. Svadbu mali nádhernú a po nej som sa tešila na vnúča. Vedela som, že predčasne. Ivet mala odchod na materskú naplánovaný až o päť rokov a ani moje neustále otázky, kedy budem babkou, jej tehotenstvo neurýchlili.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manželka nechce syna pustiť za priateľkou, chce ho navždy doma


Keď som prvýkrát držala v náručí svoju vnučku Sárku, cítila som, že to bude malý rebel. Nie taká, akú si ju vysnívali jej rodičia. Skôr presný opak. Sáru nebavili bábiky, nechcela nosiť sukne, nebola takým vzorným dievčatkom. Pre mňa ale bola dokonalá taká, aká bola.

Neprekvapilo ma preto, keď mi Matej oznámil, že plánujú s Ivet ďalšie dieťa. Teda sprvu ma to trocha zaskočilo, keďže Ivet vždy hlásala, že jedno dieťa a dosť. Keď som si však uvedomila jej a synovu povahu, tak to do seba zapadalo. Chceli reparát a mňa išlo rozhodiť od zlosti, ako môžu takto rozmýšľať.

Druhá vnučka Eliška bola z pohľadu Mateja a Ivet takým dokonalým dieťaťom, aké chceli. V škôlke a neskôr aj v škole vynikala, chodila na balet, na klavír a povahou sa veľmi podobala na mamu. Ja som mala obe vnučky rada rovnako, no pri ich matke som už taký pocit nemala. Vždy sa všetko točilo a prispôsobovalo Eliške.

Matej mi vravel, že to je kvôli tomu, že je mladšia. Sára si vraj pozornosti užila dosť, keď bola jedináčik. Ale ja som videla, že je to o inom. Sára nezapadala do ich schémy. Pri rodinných oslavách to bola vždy Eliška, ktorá nám niečo zahrala na klavíri. Hoci Sára sa tiež učila hrať na gitare, čo ale predchádzalo dlhému presviedčaniu a prehováraniu. Nakoniec jej to Matej dovolil, po tom, čo som na neho mesiac tlačila.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Nezabudnem, keď sme počas jednej rodinnej oslavy ako zvyčajne počúvali Elišku hrať a Sára mi doniesla ukázať kresby, ktoré namaľovala. To bola ďalšia vec, ktorá ju bavila. Chodiť na výtvarnú ale nesmela, pretože podľa rodičov jej to do života nič nedá. Ivet sa na mňa osopila, že je vonkoncom neslušné prezerať si nejaké haky-baky, miesto toho, aby som sa sústredila na hudbu. Celkovo mám viacej pozornosti venovať Eliške. Tá to vraj zle znáša, keď sa stále venujem len Sáre. To bola sila. Mať radšej jedno z detí a nechať si to pre seba je jedna vec, ale prihlásiť sa k tomu a navyše pred nimi, to už bolo príliš aj na mňa.

Ivet som nevravela nič. Počkala som, kým budem s Matejom sama a povedala som mu, čo si myslím. Matej mi nedal za pravdu a len sa oháňal tým, že chcú pre obe deti to najlepšie. Kto to má vedieť lepšie, keď nie oni? Tiež vravel, že sa mi to len zdá, keďže s Eliškou nie sú žiadne problémy a na Sáru musia byť občas prísnejší. Uisťoval ma, že ich samozrejme milujú obe rovnako.

Syn mi musel sľúbiť, že prihlásia Sáru na kreslenie. Odvtedy Ivet na mňa trocha zazerá, ale držím sa Matejovho hesla, že ako rodič viem najlepšie, čo by malo moje dieťa urobiť a čo je správne. Viem, že to Ivet nemyslí so Sárou zle, ale nemôžem sa zmieriť s tým, že ju berie ako svoj projekt, ktorý musí byť tak dokonalý, ako jej vlastný svet. Zabúda pritom, že ak v tom bude pokračovať, odcudzia sa a cestu k sebe si už tak ľahko v budúcnosti nemusia nájsť.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, ZN
Odporúčame