Bola to študentská láska. Nemala som ešte šestnásť, keď sme sa s Andrejom zoznámili, on mal o rok viac. Obaja sme chodili na strednú školu do krajského mesta, bývali na internáte. Bola som prvýkrát zaľúbená a neskúsená, spolu sme objavovali všetky zázraky lásky a milovania. Tesne pred maturitou som zistila, že som tehotná. Andrej vtedy už študoval na vysokej škole. Zmaturovala som, oslávila osemnáste narodeniny a obaja sme sa priznali rodičom. Tí boli najprv v šoku, potom rýchlo zorganizovali našu svadbu a bývanie.
Narodil sa nám zdravý syn. Bývali sme u mojich rodičov, v dome na dedine, spolu s mojimi mladšími súrodencami. Teda bývala som tam ja s malým Andrejkom, manžel ďalej študoval a prichádzal za nami na víkend. Synček bol náročné dieťa, veľa plakal, málo spal, ja som bola unavená, zúfalá a cítila sa osamelo. Cez víkend sme síce boli spolu ako rodina, v našom vzťahu to už však nebolo ako kedysi. Žili sme iné životy, ja som bola matkou na plný úväzok, v rodičovskom dome som cítila nemé výčitky ako som si zbabrala život. Andrej bol cez týždeň bezstarostný študent, voľný čas trávil s kamarátmi, chodil na brigády. Cez víkend ma vypočul, utešil, pomohol s malým a zase odišiel. Nevedela som si predstaviť, že takto máme žiť ešte niekoľko rokov, kým doštuduje. Keď mal syn pol roka, zistila som, že som opäť tehotná.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Materstvo v štyridsiatke nemusí byť to pravé
Andrej mal práve skúškové obdobie, prišiel domov s radostnou správou, že urobil poslednú skúšku. Ticho som mu oznámila: „Som tehotná… čo budeme robiť?“ „Veď predsa kojíš, si si istá?“ reagoval manžel zarazene. Rozplakala som sa. Nevedela som si predstaviť, ako zvládnem sama dve malé deti, ak budú také uplakané ako Andrejko, žiť v jednej izbe u rodičov. „Ty sa musíš rozhodnúť, či to dieťa chceš, si žena, je to tvoje právo.“ Cítila som sa zradená a oklamaná. Čakala som, že ma Andrej podporí, povie, že bude dobre, že to spolu nejak vyriešime. Všetko bolo na mne. Mala som iba 19 rokov a sama som mala rozhodnúť o živote malého človiečika. Nikto okrem manžela nič nevedel, nemala som silu a všetko som videla čierne. Rozhodla som sa ísť na interupciu. Gynekologička poznala moju situáciu, dala mi vypísať papiere, určila termín zákroku. Andrej sľúbil, že peniaze na potrat zoženie on.
Pred plánovaným zákrokom som celú noc nespala. Plakala som od hnevu, zúfalstva, ľútosti i bolesti. Ráno som vedela, že to nedokážem urobiť, že naše dieťa nemôžem len tak vymazať zo života. Na interupciu som nešla a tehotenstvo sme oznámili starým rodičom. Andrej povedal o tom, aká som nešťastná svojej mame. Je to veľmi energická a dobrosrdečná žena. Všetko vzala do svojich rúk. Svokrovci nám pomohli kúpiť byt v malom meste, kde bývali. Prisľúbili pomoc s deťmi, aby ich syn mohol doštudovať. Narodila sa nám dcérka a my sme sa presťahovali. Manželovi rodičia mi boli ozaj veľkou oporou. Napriek tomu, že obaja stále pracovali, svokor nám pomohol s opravami v byte, svokra bola veľkou pomocou a dobrou poradkyňou pri výchove detí, chorobách, problémoch. Stala sa mojou druhou mamou a kamarátkou.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som pustila za hranice, vrátila sa tehotná!
Manžel spromoval a našiel si dobrú prácu v meste, kde sme žili. Ja som po materskej konečne nastúpila do prvej práce, s deťmi nám stále pomáhali svokrovci. Andrejovi sa v práci darilo, bavila ho, dobre zarábal, splatili sme pôžičku. Bol sebavedomý a iný ako kedysi. Podozrievala som ho, že flirtuje s kolegyňou, on to popieral. Zmenil sa, správal sa inak a ja som žiarlila. Hádky boli u nás na dennom poriadku, rýchlo sme sa však udobrili. Hovorila som si, že môžem byť spokojná a šťastná, mám už dve krásne zdravé deti, kým moji rovesníci budú kočíkovať, ja už budem mať puberťákov. Mali sme svoju vlastnú domácnosť, ktorá ma bavila, vynikajúce vzťahy so svokrovcami, všetko sa zdalo byť ideálne. Len náš vzťah s Andrejom škrípal. Stále vo mne hlodal červík pochybnosti. To, čo ma roky zhrýzalo, sa predsa vyplnilo. Manžel si našiel milenku, po 2 rokoch tajného vzťahu som ho donútila priznať to a nasledoval rozvod.
Dnes sú naše deti dospelé, syn pracuje, dcéra študuje. Každý deň, keď sa na ňu pozriem, som šťastná, že som pred 23 rokmi prebdela tú strašnú noc a že som sa rozhodla podľa svojho srdca. Napriek tomu, že som nemala podporu, nevedela som, či to zvládnem, ako budeme žiť. Mám pri sebe nového partnera, deti sú v kontakte so svojím otcom. Viem, že som v živote urobila aj chyby a zlé rozhodnutia. Veľká láska z mladosti pominula a manželstvo sa nám rozpadlo, no moje deti sú tým najlepším, čo ma v živote stretlo.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na