Vzťah s Ivanom bol od začiatku ako na húsenkovej dráhe. Spoznali sme sa na škole. Už tam mal povesť rebela a baliča žien. Zo všetkých nápadníčok si vybral mňa a ja som verila, že práve ja z neho dokážem urobiť lepšieho človeka.
Naše začiatky boli krásne, ako u väčšiny zaľúbencov. Priveľmi skoro si však začal Ivan všímať iné ženy. Myslela som, že sa zmení, keď ma požiadal o ruku, keď sme sa vzali, po narodení nášho syna Maťka. Pre mňa to bolo vždy poslednýkrát, čo som mu opäť odpustila nejaký ten prešľap. Ivan mi však vždy len chcel zalepiť oči, aby som sa aj naďalej starala o neho a o domácnosť a zbytočne nereptala.
Po čase som rezignovala a Ivanove nevery neriešila. Dokonca ani keď mi opisoval, čo s ktorou mal a čo robili. Čoho som sa jedine obávala bolo, aký to bude mať vplyv na nášho syna. Vždy som sa snažila riešiť problémy s Ivanom nie pred malým, ale aj tak bol občas svedkom našich hádok a Ivanovho urážania.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podviedol on, dnes podvádzam aj ja
Po vyše osemnástich rokoch som sa cez kamarátku zoznámila s Paľom. Pri ňom som opäť pochopila, čo je to úcta k žene, pozornosť, a že milovať niekoho môžete v akomkoľvek veku. Nakoniec som to bola ja, kto podal žiadosť o rozvod. Aj vtedy Ivan dokázal ako málo mu na mne záležalo. Len mykol plecom a oznámil mi, že aj tak už má časť svojich vecí u novej milenky, kam by sa skôr či neskôr odsťahoval. Akoby len čakal, kedy s tým nápadom prídem prvá.
Maťo sa z nepochopiteľných príčin hneval na mňa, že som rozbila rodinu a nechala ocka odísť. Vždy mal bližšie k nemu ako ku mne, ale tieto jeho slová ma ranili. Vybral si, že pôjde bývať s Ivanom.
Ja som si našla s Paľom podnájom, kam sme sa spolu nasťahovali. Môj pôvodný plán, aby sa Paľo nasťahoval ku mne, neprichádzal do úvahy. Ivanovi patrila polka bytu, ktorej sa vzdať mienil iba v tom prípade, ak ho vyplatím. Z platu sestričky a Paľovho invalidného dôchodku som si mohla o niečom takom nechať len snívať. Súrodencov, ktorí by ma založili, nemám a vedela som, že s Ivanom nepohnem. A to aj napriek tomu, že celý nájom som platila ja. Ivanova teória bola jednoduchá. Veď v byte nebýva, za čo by platil. A to, že tam už nebýva, za to môžem predsa ja, pretože som sa chcela rozviesť. Tak nech si teraz poradím.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Neuveriteľné – manžel ma opustil kvôli staršej a škaredšej!
Dva nájmy som ale naozaj ťahať neuniesla. Po troch mesiacoch Paľo odišiel bývať späť k mame a ja som sa vrátila domov. Aspoň na papieri, hoci doma som sa vôbec necítila. Bolo to pre mňa náročné obdobie. Nenávidela som Ivana za to, že má nado mnou moc a vie so mnou stále manipulovať ako sa mu zapáči. On si spokojne býval so svojou novou krásavicou a synom, zatiaľ čo ja som sa s Paľom stretávala v aute, v parku, prípadne u známych, ak sme chceli byť chvíľu sami. Ak by ho u nás doma načapal Ivan, zle by to dopadlo. Viem, že to nemalo žiadnu logiku a Ivanovi som nepatrila, ale zdravý rozum chýbal nášmu vzťahu od začiatku.
Nakoniec ma zachránil Maťko, aj keď po čase to bol len prechod z dažďa pod odkvap. Našiel si priateľku a vyzeralo to na vážny vzťah. Dokonca ju bol predstaviť aj mne, hoci naše vzťahy také vrelé neboli. Maťko sa Ivanovi zdôveril, že by s mladou chceli začať spolu bývať. Pre Ivana žiaden problém, veď polku jedného bytu stále mal. Rozhodol sa dokonca za syna platiť polku nákladov. Celkom som sa potešila. Peniaze by mi prišli viac než vhod a možno si opäť nájdem cestu aj k synovi, myslela som si.
Už po prvom týždni som však vedela, že spolužitie syna, jeho priateľky a mňa v jednej domácnosti nedopadne dobre. Boli obaja neuveriteľne leniví. S ničím nepomohli, neupratovali po sebe, akurát neporiadok urobiť, to im išlo dobre. A nechať si vyvárať, prať a starať sa o seba. Nemohla som sa tomu diviť, vedela som, že Maťo to takto mal, aj keď býval s Ivanom. Ani prstom nepohol, zatiaľ čo Ivanova nová krásavica si mohla aj ruky nohy dolámať, aby mali vždy navarené, opraté. Poznala som to so vzťahu so mnou. Až vtedy som si ale uvedomila, akú som spravila chybu, že som sa nerozviedla a nezobrala syna k sebe už dávno pred rokmi.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť
Syna som ale z bytu vyhodiť nemohla. Našťastie si Paľo v tom čase opäť našiel prácu. Ani sekundu som neváhala, keď mi navrhol, nech si nájdeme niečo spolu. Už o mesiac som konečne bývala opäť s Paľom a cítila som, že opäť žijem s normálnym mužom v normálnom vzťahu. Polku nájmu som ale vo svojom pôvodnom byte platiť neprestala. Aj keď mi Ivan veľkoryso navrhol, že všetko potiahne sám, mala som sa na pozore. Viem, že má rôznych kamarátov právnikov a nechcem riskovať, že by som o byt prišla takouto chybou, kým sa celá vec nejako dorieši. A náš syn si zatiaľ spokojne býva, neplatí nikomu ani korunu lebo vie, že nemusí. Veď ak sa my nevieme dohodnúť medzi sebou s Ivanom, prečo by mal za to trpieť on.
Raz za týždeň idem k Maťovi, teda vlastne k sebe, po veci, pretože nie všetko mám vzhľadom na veľkosť nášho podnájmu s Paľom tam. V byte je vždy kopec neporiadku. A mladí rozvalení pred telkou. Mne to nedá a vždy aspoň umyjem zasušený riad. Nie kvôli nim, ale pre môj dobrý pocit, že sa z bytu nestáva brloh.
Vidno, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a syn je celý po Ivanovi. Len neviem, či miesto príslovia „aký otec taký syn“ som sa radšej nemala držať známeho „ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko“. Možno by som aj tak riešila spor o majetok, ale nie rozmaznaného syna.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na