Pravdivý príbeh: S rodičmi sa nestretávam, manželku nemôžu už roky ani cítiť

Muž

thinkstockphotos.com

Moji rodičia boli veľmi významní a uznávaní lekári. Odmalička sme si žili nadštandardne a v obrovskom prepychu. Napriek tomu nespomínam na svoje detstvo v dobrom, pretože u nás panovala diktatúra. Rodičia chceli, aby sme my, ich synovia, v živote niečo dosiahli. Snívali o tom, že pôjdeme v ich šľapajách.

Všetkých troch nás poslali na gymnázium a trvali na tom, aby sme po jeho ukončení nastúpili na medicínu. Ja som mal však inú túžbu. Chcel som sa stať umelcom. Bavilo ma maľovať a hrať s farbami. Biológia a chémia mi vôbec nešli.

Keď som sa mojim rodičom zdôveril, že chcem ísť na umelecky zameranú vysokú školu, takmer zošaleli.  Moja mama spustila neskutočnú drámu. Predstavovala si, že jej prvorodený syn bude úspešný lekár a nie podradný umelec.

Bolo jasné, že im nejde o to, čo chcem robiť a nezaujímalo ich ani to, čo ma baví. Mali svoje predstavy a jediné, na čom im záležalo bolo, aby som bol rovnako úspešný a bohatý ako oni. Nezniesli by pocit, že ich syn žije v skromných pomeroch. Aj keby som sa venoval niečomu, čo ma skutočne napĺňa.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Pre svokru som nula, snaží sa rozbiť naše manželstvo


V poslednom ročníku na gymnáziu som si rodičov znepriatelil nie len tým, že som špekuloval nad inou vysokou školou, akú si želali, ale aj tým, že som sa dal dokopy so spolužiačkou. Tá pochádzala zo skromnej rodiny.

Volala sa Marta a moji rodičia sa s jej rodičmi dobre poznali. Vraj spolu chodili do jednej triedy na gymnáziu. Pekné slovo však na jej rodičov nenašli. Pre nich to boli len sedliaci a chudáci, ktorí nemali peniaze ani úroveň. Naliehali, aby som vzťah s Martou okamžite ukončil.

Došlo mi, že moji rodičia sú neskutočne povýšeneckí a sebeckí ľudia. V detstve som bol zaslepený, pretože mi dávali všetko, na čo som prstom ukázal. Získavali si ma drahými vecami a kým som robil to, čo si želali, panovala u nás harmónia.

Peklo nastalo, keď som sa začal s Martou stretávať každý deň. Rodičia sa s našim vzťahom nevedeli zmieriť. Nemohol som ju ani doniesť domov predstaviť. Napriek tomu, že ju vôbec nepoznali, bola pre nich len menejcenné dievča od susedov.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Rodičia dcérinej spolužiačky nami pohŕdali, teraz sa im to vrátilo


Ja som sa však zaľúbil. Získala si ma, pretože ma vo všetkom podporovala. Chcela, aby som sa stal umelcom a robil to, čo ma baví. Bola jediná, ktorej skutočne záležalo na mojom šťastí. Povedala nech si idem za tým, čo chcem a nech nedbám na rodičov. Posmelila ma v tom, aby som sa im postavil a aby som rozhodol o svojej budúcnosti ja sám.

Urobil som však jednu chybu. V osudný večer, keď som rodičom oznámil, že žiadna medicína sa nekoná, ale idem na umeleckú školu, som im povedal, že som k tomuto rozhodnutiu dospel aj vďaka Marte, ktorá ma v mojom sne podporuje.

Bola to obrovská chyba. Martu znenávideli ešte viac. Považovali ju za dievča, ktoré štve ich syna proti nim. Mysleli si, že ma proti nim hucká. No nebolo to tak. Len jednoducho chcela, aby som bol šťastný.

Ja som však urobil dobre, že som sa rodičom postavil a dodnes neľutujem. Robím to, čo ma baví a vôbec si nežijem zle, tak ako mi to predpovedali a priali. S Martou sme manželmi už vyše dvadsať rokov a máme dve krásne deti.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Bohužiaľ, s rodičmi ani s bratmi sa nestretávam skoro vôbec. Na tom, že Martu nemôžu ani cítiť sa nič nezmenilo. Stále sú to tí istí arogantní ľudia, ktorým nezáleží na tom, po čom túžia iní, ale hľadia len na to, čo chcú oni.

Nezaujímajú sa ani o svoje vnúčatá a zavolajú len sporadicky. Ani taká dlhá doba nezmenila to, ako ich ponížilo, že som ich neposlúchol. Nevedia mi to odpustiť a stretnutiam so mnou sa snažia vyhýbať.

Radšej sa stretávajú s bratmi. Tých však ľutujem, pretože si nešli za svojim snom, ale dali na rady rodičov, i keď chceli robiť niečo úplne iné. Báli sa, keď videli, ako ma rodičia zavrhli. Ja však nikoho z nich nepotrebujem a už som si zvykol na to, že sa nestretávame.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, TV

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close