Pravdivý príbeh: Sestra si zobrala burana z „dzedziny“, zničil jej život

Muž

thinkstockphotos.com

Rodičia sa vždy snažili, aby z nás so sestrou niečo bolo. Aj sa im to celkom podarilo – ja som skončila právo, sestra študovala filozofiu. Obe sme mali serióznych priateľov, tiež s vysokou školou. Zdalo sa, že všetko ide ako po masle. Ale len dovtedy, kým sa Mima s tým svojím rozišla – či skôr on s ňou.

Mima bola z toho hrozne smutná. Nevedela byť sama – od strednej školy mala vždy nejakého frajera. Možno preto sa zavesila na prvého, ktorý v tom čase o ňu prejavil záujem. Juro bol  celkom iný ako jej predchádzajúce známosti. Vysokú školu nedokončil, pracoval po kdejakých fuškách – raz niečo niekam viezol, inokedy pomáhal organizovať koncert. Hoci pred pár rokmi by Mima o niekoho takého ani nezakopla, teraz bola z Jura hotová. Mal totiž na rozdiel od jej bývalého vypracovanú postavu a celkovo vyzeral celkom dobre. V hlave to mal však popletené odkedy ho poznám.

Všetci sme to považovali len za flirt, ktorý sa najneskôr po pár mesiacoch skončí. Ale omyl. Namiesto rozchodu nám Mima oznamovala po pol roku zásnuby. Skoro nám oči vypadli. Pozvala nás aj s rodičmi ku nim,aby sme to oslávili. Prišli sme, ale gratulovať sme mohli iba jej. Jura nikde nebolo. Mima sa ho snažila ospravedlniť, vraj musel len niekam vybehnúť a o chvíľku určite príde. Keď sa ani po hodine neukázal, zavolala mu. Ale – bol nedostupný.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestru som zoznámil s kamarátom – a ona mu rozbila rodinu


Zostali sme ešte hodinku a potom sme vypadli. Bolo to tak trápne, že sme ani nevedeli, či jej môžeme pri odchode gratulovať. Veď čo keď si to Juro rozmyslel a stratil sa z povrchu zemského? Pravdu povediac, aj by sme to celkom privítali, ale ten zúfalec sa nakoniec v noci predsa len objavil – pripitý. Vraj oslavoval s kamarátmi. Keď sa Mima spýtala, prečo neprišiel, keď vedel, že sme pozvaní, povedal, že vlastne načo by tam mal byť, veď ona si so svojou rodinou sama lepšie pokecá. Ale že by jej to vopred oznámil, to ani náhodou.

Napriek tomu sa Mima zaňho vydala. Svadbu zaplatili naši rodičia, veď Mima ako filozofka toho veľa nemala a ten jej už vôbec nie. Tu sa začala ďalšia kapitola. Milý Jurko si totiž uvedomil, že z našich sa dajú dostať peniaze – a využíval na to každú príležitosť. Dokonca sa s Mimou dohodli, že predajú jej byt, ktorí jej kúpili rodičia ešte pred svadbou, a teda bol len jej, a presťahujú sa mimo hlavného mesta na dedinu. Juro totiž túžil po dome, v meste sa mu totiž zle zaspávalo. A tak kúpili barák, na ktorý on nedal ani cent, ale je ich spoločný. Mima robila v centre Bratislavy, takže musela vstávať o hodinu skôr, aby stihla prísť do práce aj v zápchach a minula trikrát toľko beznínu ako predtým. Ale to si ten jej nevedel spočítať. Hlavne, že sa budil na kikiríkanie kohúta tak, ako kedysi doma.  Že by sa mu chcelo upraviť dvor či namaľovať dom, keď mal chvíľu voľna, to ani náhodou. Radšej si čítal rôzne konšpiračné teórie a obviňoval za svoj biedny život Židov, Američanov a neviem koho ešte.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra si vzala cudzinca, pohŕda nami aj Slovenskom


Takto to išlo pár rokov a aj s rodičmi sme stále tak trochu dúfali, že sa Mima s Jurom rozvedie. Vyzeralo to nádejne, zdalo sa, že jej dochádza trpezlivosť a nechce sa jej živoriť po boku toho neschopáka. Ale zase nás prekvapila – oznámením, že je tehotná. Neplánovane, ako sa mi zdôverila. Nič sa nedalo robiť, na potrat ísť nechcela ani náhodou, tak to brala ako znamenie, že má zostať s Jurom. Začala totiž medzičasom čítať ezoterické knihy a tak videla nejaký vyšší význam vo všetkom, čo sa jej stalo.

Ako sa dalo čakať, z Jura je „príkladný“ otec. Keď sa malá narodila – tri týždne pred termínom – bol opäť stratený. Môj partner ho hľadal v dedinskej krčme aj v meste na pár miestach, ale nikde ho nebolo, telefón nebral. Že mu Mima porodila dcérku sa dozvedel asi o šesť hodín neskôr. Vlastne ani nepovedal kde bol. Ja by som s ním vytrela podlahu, ale Mima sa len tvárila trpiteľsky ako matka Tereza. Nechápala som, ako sa moja sestra mohla takto zmeniť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sestra na mamu kašľala, ale na dedičstvo ani náhodou


Dnes má malá Kajka päť rokov. Do škôlky nechodí starajú sa o ňu doma, samozrejme s finančným prispením mojich rodičov. Kajka totiž stále niečo potrebuje a naši tak vyťahujú jednu dvacku za druhou. Čo však Kajka nepotrebuje určite, sú očkovania. Podľa jej tatka by z nich totiž dostala autizmus. Fakt, že behá po dvore, hocikedy si rozbije kolená na hocičom z toho bordelu, čo tam je a môže dostať tetanus, to ho netrápi vôbec. Sestra miesto toho, aby sa vrátila do práce, pestuje zeleninu a chová sliepky. Pracovať by vlastne podľa Jura vôbec nemala – ani jeho mama nikdy nerobila, iba okolo domu. Na fakt, že jeho otec mal prácu a živil rodinu, akosi pozabúda. Je mi ľúto, že z Mimi spravil takú puťku, aj keď viem, že si za to môže sama. Ale predsa by som bola šťastná, keby sa rozhodla vrátiť do pôvodného života, používať viac svoju hlavu, ktorá kedysi vôbec nebola hlúpa.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, MR
Odporúčame