Nikdy ma nebavilo chodiť na pomaturitné stretnutia. S ľuďmi, s ktorými som si rozumel aj počas strednej školy, som ostal v pravidelnom kontakte, s ostatnými som si ani na takomto podujatí nemal po pár úvodných frázach čo povedať. Tak načo to siliť? Po piatich rokoch to boli väčšinou reči, kto skončil akú školu, po desiatich, kto má lepšiu robotu. Na pätnástom výročí sa rozoberali manželky, deti, úspechy. Na jubilejné stretnutie po dvadsiatich rokoch som sa netešil presne tak, ako na tie predtým.
Na pomaturitný večierok som prišiel medzi poslednými. Voľné miesto ostalo už len pri Ivanovi. Nevyhovovalo mi to. S Ivanom som bol zároveň aj kolega z práce. Nesedeli sme síce spolu, ale boli sme na jednom poschodí. Nemal som ho bohvieako rád. Rád sa predvádzal, taký truľo. Poznal som aj jeho ženu. Bola Ivanov opak. Chodila občas za Ivanom do roboty. Vždy bola milá.
Keď ma Ivan zbadal vo dverách, zamával na mňa. Zábava sa už rozbiehala. S pribúdajúcimi hodinami a množstvom vypitého alkoholu sa začínali ľudia uvoľňovať. Bol som trocha zhrozený, ako sa niektoré moje bývalé spolužiačky zmenili. Pribrali, spustli. Ani mužská časť za nimi nezaostávala, ale to je predsa trochu iné. Čím horšie vyzerali, tým viac sa chválili, akí sú úspešní, môžu si dovoliť trocha luxusu a aj milenky. Ja ako starý mládenec som k téme nemal veľmi čo ponúknuť. Zavolal som mladšej sestre, nech po mňa skočí autom. V tom čase som si prerábal byt, býval som chvíľu u nej. Pobral som sa na odchod, ale trocha som sa musel zdržať. Bývalá spolužiačka Alena bola odhodlaná, že v tú noc skončím u nej. Rozvedená, o dvadsať kíl ťažšia a hlavne neveľmi sympatická. Odolal som a ponáhľal som sa von za Lenkou. Ona však vôbec nevyzerala, že by bola nervózna z dlhého. Fajčila s Ivanom a na niečom sa náramne smiali.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastná žena ma pripravila o všetko!
Cestou v aute sa Lenka snažila na Ivana vypytovať. Hneď som ju stopol s tým, že je ženatý a má dve deti. V robote ma čakalo repete, ale z opačnej strany. Ivan nebol taký priamočiary ako moja bláznivá sestra. Aj tak som mal pocit, že je až príliš zvedavý.
Od sestry som sa presťahoval po dvoch týždňoch späť do svojho. Chystal som sa urobiť malú kolaudáciu, zavolal som aj ju. Po celý čas jej nezmizol úsmev z tváre a telefón z ruky. Neustále si s niekým písala. Keď som sa pýtal, kto je taký dotieravý, len sa zachichotala, že je to niekto, s kým sa stretáva. Na sociálnej sieti začínali pribúdať oznamy mojej sestry o tom, aká je šťastná alebo nešťastná, ako si treba ísť za svojím cieľom, poprepletané výrokmi známych ľudí o nenaplnenej láske alebo o naplnení života. No bláboly.
V robote som v tom období mal toho dosť. Nemal som čas riešiť svoju sestru a jej pubertálne výlevy. Hoci mala už dosť po tridsiatke, svojím správaním bola niekedy bližšie k dorastajúcim deťom mojich rovesníkov.
Ostal som preto dosť prekvapený, keď mi Lenka po čase oznámila, že si otvára štúdio s kozmetickými potrebami. Živila sa ako príležitostná vizážistka, mať vlastný priestor bol jej sen. Nechápal som, odkiaľ na to zobrala. Nechcela mi to prezradiť, ale tušil som, že za tým bude jej tajný úžasný neznámy, s ktorým sa v tom čase stretávala už vyše roka.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie
Ani vo sne by mi nenapadlo, že by to mohol byť Ivan. Viem, že jeho žena už za ním do roboty nechodievala tak často a ak aj, tak bola väčšinou zachmúrená. Po chodbách sa šírili reči o tom, že Ivan sa rozvádza. Našiel si milenku, o desať rokov mladšiu. Aké to šťastie pre mňa, keď mi Lenka prezradila, kto to je. Nevedel som, či mám prefackať Ivana alebo prizabiť svoju sestru. Držali to v tajnosti tak dlho ako sa len dalo, ale Lenka mu dala ultimátum, keď s ním ostala tehotná.
Ja som za tým videl len jej vypočítavosť. Ivan nebol vôbec jej typ. Vždy randila skôr s umeleckými indivíduami ako s mužmi v oblekoch. Plešatý Ivan sa k vlasatému bohémovi nepodobal ani zďaleka. Lenže každý nedostatok sa dá vyplniť peniazmi. A každý sen si môžeme splniť rôznymi spôsobmi. Snažím sa sestru nesúdiť za to, že rozbila rodinu s deťmi. Je to moja sestra. S Ivanom sa bavím len minimálne a aj to len o pracovných veciach. Som znechutený a ani neľutujem, že som sa nikdy neoženil.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na