Pravdivý príbeh: Mám manželku aj dieťa, celý život však skrývam, že som gay

Pravdivý príbeh

Pred rodinou skrývam svoju sexuálnu orientáciu (Zdroj: GettyImages)

Prvé pochybnosti o mojej sexuálnej orientácii prišli v období puberty. Ako každý tínedžer, aj ja som začal s objavovaním svojho tela. V tých časoch táto téma bola stále tabu a ani moji rodičia mi takmer nič na túto tému nepovedali. Iba si ma doberali, kedy domov donesie frajerku. Ja som však už pri tom objavovaní tela viac ako na spolužiačky myslel na spolužiakov a spoluhráčov z futbalu. A tak to celé nejako začalo.

Svojich pocitov som sa zľakol. Keď sa chalani rozprávali o dievčatách a svojich prvých stykoch s nimi, pochopil som, že nemôžem byť ten, ktorý prizná, že sa mu viac páčia mužské telá. Viete, v tom období, v 90. rokoch minulého storočia, nebolo vôbec jednoduché priznať niečo také. A tak som si začal vymýšľať o mojich skúsenostiach s dievčatami.

Tým, že som bol pohľadný, tak sa záujem dievčat objavil. Skúsil som mať frajerky, bolo to ale hrozné. Sex s nimi bol ako naučené pohyby a moja psychika trpela. Prvé kontakty s mužom prišli na vysokej škole a to už bola úplne iná báseň. Rodičia aj kamaráti si ma však neskôr doberali, kedy už konečne budem mať rodinu.

Mama mi neraz kvôli tomu plakala v izbe, že už všetci sa oženili, len ja stále nič. Prosila ma, aby som ako jej jediné dieťa nezabudol, že mám povinnosť dať jej vnúča. Čisté citové týranie, kvôli čomu sme sa mnohokrát hádali. Zlom nastal, keď mame diagnostikovali rakovinu a jej jediným snom nebolo vyzdravieť sa, ale zatancovať si na mojej svadbe a mať vnúča. Čo som mal robiť.

Po štyroch mesiacoch chodenia so Zuzkou, mojou veľmi dobrou kamarátkou, som ju požiadal o ruku. Do polroka bola svadba a do roka a do dňa aj vnúča. Mama bola šťastná, plakala od radosti. Myslím, že to malé človieča jej dodalo energiu a dokonca aj jej zdravotný stav sa o čosi zlepšil. Všetci mali pomerne pekné obdobie, iba ja som vnútorne trpel.

Uvedomoval som si, že svoju manželku mám rád, veľmi rád. Možno ju aj istým spôsobom ľúbim. Nie ako ženu, ale ako skvelú kamarátku. Svojho syna som nadovšetko miloval. Tak, ako to dokáže iba rodič. Nebol som však vnútorne šťastný, uspokojený. Moje telo neskôr pri nútenom sexe úplne zlyhávalo, neskôr sme so ženou aj prestali spolu spávať. Chvalabohu.

V práci sa mi darilo a bol som povýšený na manažéra v istej firme. Časom prišla aj kandidatúra do mestského parlamentu, neskôr krajského. Spĺňal som obraz muža s dokonalou rodinou a krásnou ženou. Jediné uvoľnenie prišlo pod zámienkou pracovnej cesty, kedy som išiel do overeného gay podniku v Prahe či vo Viedni. Našiel som si tam aj známosť. Vedel, v akej som situácii. Veril som mu, že to nikomu nepovie a svoje slovo dodržal. Povedal by som, že toto bolo to najkrajšie, čo som z pohľadu milostného či vzťahového života zažil.

Dodnes nikto z rodiny nevie o mojom trápení. Aj keď doba pokročila, uvedomujem si, že nemôžem takto ublížiť mame, ktorá zvíťazila nad rakovinou, veď by ju to zabilo. Nemôžem sklamať ani svojho syna či okolie. Asi je to môj trest za moju orientáciu.


Zdroj: plnielanu.sk

Odporúčame