Pri rozhodovaní sa riadim faktami. Ak ide o zdravie, beriem ohľad na viaceré názory. Vždy ale vyhrávajú podložené informácie, overené štúdie a odborníci. Pracujem v zdravotníctve. Nie som lekár, ani nemám vysokú školu. Prichádzam však do kontaktu s ľuďmi, robím s nimi. Zisťujem, že korona niektorých natoľko zmenila, že ani svojich známych už nespoznávam.
V rodine máme väčšinou na veci podobný názor. Bolo to tak, aj keď sme debatovali o rôznych nariadeniach týkajúcich sa pandémie. Rodičom som pre istotu domov nakúpil vitamíny, kyslíkovú fľašu, oxymeter. Jediný, čo mal vždy iný názor bol môj brat. Vysmieval sa, na čo to všetko robím, aký je to biznis a ja som len ovca.
Keď sa dalo rodičov prihlásiť na očkovanie, nečakal som ani minútu. Brat sa však postavil rázne proti a začal rodičom predkladať rôzne články o tom, ako ich vakcína zabije. Ja som pravidelne videl ľudí na covid oddeleniach a jeho postoju som nerozumel. Tu už nešlo o to, že len vyjadruje svoj názor, ale že ohrozuje zdravie našich rodičov. Nakoniec boli rodičia takí vystrašení, že termín na očkovanie zrušili.
Bratovi som sa snažil racionálne vyargumentovať, prečo chcem rodičov na očkovanie zahlásiť. Žiaľ, až keď prišiel o svojho kamaráta, zrazu začal viacej počúvať, čo mu hovorím. Rodičov sme prihlásili a zaočkovali ich. Nakoniec brat aj s povzdychom priznal, že nemal byť taký zaslepený a neuveriť všetkým „overeným“ informáciám, ktoré sa dozvedel zo sociálnych sietí.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Celá dedina ma odsudzuje, nevedia, čím som si prešla
Vtedy mi napadlo. Ak som trocha pomohol zmeniť názor svojho brata, možno aj iným otvorím oči. Na sociálnu sieť som začal pridávať odborné články o covide, informácie zo zahraničia, ale hlavne aj reálne skúsenosti z práce. Kolegovia vedeli, o čom hovorím, kamaráti mi dávali za pravdu, známi vyjadrili, čo si o čom myslia. Ohlasy boli prevažne pozitívne. Vždy sa našiel niekto, kto nesúhlasil. To bolo, samozrejme, normálne, rád som podebatil s každým.
Bola tu však ešte jedna malá, ale o to hlasnejšia skupina alebo skôr pár jednotlivcov. Boli zásadne proti tomu, čo som na svoj profil uverejnil a miesto rozumnej argumentácie boli agresívni. Najprv ma prekvapila kamarátka. Začala sa mi vysmievať, že som tupec bez názoru. K nej sa pridal bývalý spolužiak. Na ulici sme sa vždy dovtedy pozdravili a prehodili pár slov. Vo virtuálnom svete mi vynadal, nech nezahlcujem priestor sprostosťami.
Najhorší šok som ale dostal, keď mi začali takíto ľudia písať súkromné správy. Polovica ma nevidela niekoľko rokov, no bol som skrachovanec, ktorý nikdy nič nedokázal len slepo nasledovať autority. A vďaka takým ako som ja, sa všetci otrávime nosením rúšok, umrieme po očkovaní alebo prispievame k tomu, že mocní s nami zametajú. Bolo mi z toho smutno. Nie som žiadna citlivka, ale pri vulgarizmoch na mňa a moju rodinu som vážne rozmýšľal, čo sa to s tými ľuďmi deje.
Čakal by som, že si ma takýto „kamaráti“ vymažú zo svojich priateľov aj života. No oni ostali a striehli, kedy by mohli opäť slovne zaútočiť. Pre moju vlastnú pohodu som ich nakoniec vymazal ja sám. Od sociálnych sietí som si dal pauzu. Po čase som sa vrátil, ale pridával oveľa menej. Zistil som, že svet nespasím. Ale ak sa aspoň jeden z mojich známych zamyslí nad tým, čo píšem, bude to pre mňa malé víťazstvo.
Objavte ešte viac zaujímavých článkov, receptov a videí!
Zdieľať na