Stokrát som počas života počula, že nemám posudzovať nikoho, kým nekráčam v jeho topánkach. Napriek tomu som to robila. Viac ako 30 rokov som bola presvedčená o tom, že moja spolužiačka Lucia, dcéra riaditeľa výberového gymnázia, má životnú cestu posiatu ružami. Až na stretávke zo strednej škole som sa dozvedela pravdu, ktorá mi otvorila oči.
Len čo som nastúpila na gymnázium, všimla som si spolužiačku, ktorá nad všetkými vynikala. Nielen svojou neskutočnou krásou, ale aj oblečením. Zatiaľ, čo väčšina spolužiakov nosila veci po starších súrodencoch, Lucia sa mohla pýšiť džínsami, o ktorých sme mohli len snívať. Ocko, riaditeľ školy, ju hocikedy prišiel pozrieť, doniesol jej banány, pomaranče či mandarínky, ktoré sa nedali zohnať v bežnom obchode.
Našej dokonalej spolužiačke sa darilo. Vyzeralo to tak, že jej všetky informácie samé naskákali do hlavy. Ak mala sem-tam predsa len menší problém, otecko ho raz-dva zamietol pod koberec. Bez problémov sa dostala na pedagogickú fakultu. Tá bola mojím celoživotným snom, no keďže môj otec sa počas školy stal politicky nepohodlným, nakoniec som sa na žiadnu vysokú ani len nedostala. Vraj som mohla byť rada, že ma nevyhodili z gymnázia.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Stretávka zo strednej školy priniesla nečakané prekvapenie
Lucia sa napokon aj dobre vydala. Manžel bol síce od nej starší o 15 rokov, no bolo zrejmé, že sa majú radi. Už počas bývalého režimu chodili na drahé dovolenky a postavili si luxusnú vilu v strede mesta. Neraz som ju videla premávať sa autom, zatiaľ čo ja som sa s tromi deťmi a nákupom presúvala autobusom. Začala učiť na našom gymnáziu, čoskoro sa stala zástupkyňou riaditeľa, a keď jej otec odišiel do dôchodku, prevzala jeho miesto. Bolo jej čo závidieť. Ale takmer vždy je nejaká daň za luxus.
Na stretávke som konečne nabrala odvahu, a tak som povedala Lucii, čo som mala na srdci viac ako 30 rokov. Vyzerala rovnako pôvabne. „Povedz mi, prečo má niekto taký rozprávkový život? Čím si si to zaslúžila?“ spýtala som sa. Chvíľu bola ticho a potom mi povedala: „Nemysli si, že som to mala jednoduché. Celý život som tancovala tak, ako pískali moji rodičia. Vieš, že som bola zamilovaná do Petra?“ ukázala rukou na spolužiaka, ktorý nevynikal ani krásou, ani inteligenciou, no bol to veľmi príjemný chlap.
Neverila som jej. Nikdy by mi to ani len nenapadlo. Obyčajný chalan a hviezda triedy? To predsa nejde dokopy! „Môj otec mal už dávno pre mňa vybraného partnera. Maroš, môj manžel, bol starý mládenec z bohatej rodiny. Jedináčik, dedič obrovského majetku. Podľa môjho otca som si to nemohla nechať ujsť,“ dodala smutne. Taký osud by som brala, pomyslela som si. Je tam toho, do každého muža sa dá zamilovať. Aspoň ja som zastávala ten názor.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
„Nikdy som ho nemilovala,“ pokračovala, akoby mi čítala myšlienky. „Najprv som musela preukázať stopercentnú poslušnosť otcovi, neskôr mužovi. Ten nechcel mať deti. Vraj sa na ne už necíti. Ja som sa s ľútosťou pozerala do detských kočiarov, dúfajúc, že Maroš zmení názor. Nezmenil. Dokonca, keď som otehotnela, poslal ma na potrat. Vtedy som nemala dostatok síl, aby som sa vzbúrila. Bála som sa, že ma nechá a domov som sa vrátiť nechcela.“
„Teraz žijeme síce spolu, no manžel ma podvádza na každom kroku. Žiarli, akoby sa bál, že mu to vrátim. Preto ma dáva sledovať. Vidíš to biele auto, čo stojí pri stĺpe?“ ukázala von oknom. „Tak v ňom sedí jeho človek. Bojí sa, aby som nedajbože neušla s niektorým spolužiakom.“ Trpko sa zasmiala. „Môžeš od neho odísť, ešte nie si taká stará!“ snažila som sa ju presvedčiť. Po pár minútach rozhovoru som pochopila, že Lucia je síce nešťastná, no na druhej strane jej vyhovuje žiť v zlatej klietke. Luxus a bohatstvo bolo pre ňu dôležitejšie než vnútorné šťastie.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na