Pravdivý príbeh: Svoju svokru by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi

Žena

profimedia.sk

Moja žena vždy obdivovala svoju mamu ako sa dokázala vyrovnávať s osudom. Nevyšlo jej ani jedno z troch manželstiev. Prvý muž bol alkoholik, ďalší dvaja odišli za inými. Z každého vzťahu jej ostalo na krku akurát ďalšie dieťa. S Ivetiným otcom sa už jej mama svadby trocha obávala. Keď však ostala tehotná a čakala moju budúcu nevestu, rozhodla sa dať manželstvu ešte jednu šancu.

Bola to veľká família, stále sa u nich niečo dialo. Aj keď podľa ženiných spomienok to najprv bola radosť, smiech, pohoda, tie však neskôr vystriedala atmosféra hádok a výčitiek.

Ivetina mama sa rada a často na niečo sťažovala. Striedala to so sebaľútosťou, najmä ak jej niečo nebolo po vôli. A to bolo skoro vždy. Keď už jej mužovi praskli nervy, čo sa opäť mame nepáči, bránila sa. Najčastejšie vyhadzovala manželovi  na oči svoj ťažký doterajší život. Veď aj on by bol ponosovačný, prísny, žiarlivý, ak by zažil v partnerstve to, čo ona.

Ivetin otec to napokon nevydržal. Svoju situáciu v rodine riešil krátkymi úletmi. Nechcel ale rozvod, príliš sa bál, že by prišiel o deti.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Matka ma nikdy nemilovala – a nakoniec sa o ňu starám len ja


O pár rokov neskôr som bol súčasťou rodiny už aj ja. Iveta ma upozorňovala pred prvým stretnutím s jej mamou. Myslel som, že preháňa. Nepreháňala. Ivetina mama si ma vzala nabok a spustila na mňa spŕšku viet o jej ťažkom osude, ako ju každý muž podvádzal, nevážil si ju a ako celý život musela trpieť. Nie som doktor Phill, aby som rozdával rady a múdrosti. Navyše som od Ivety vedel, že jej otec síce bol nervák, ale aj nekonečný dobrák. Osvojil si aj Ivetiných troch starších nevlastných bratov z predošlých maminých vzťahov a rodine by zniesol aj modré z neba. Ešte predtým, ako si našiel milenky, chcel niekoľkokrát vzťah zachrániť. Ivetina mama často svoje deti proti otcovi huckala. Potom, čo ho znenávidela ona, chcela, aby sa mu odcudzili aj deti. Až som sa čudoval, že z Ivety po takomto detstve vyrástla osoba schopná žiť v normálnom zväzku.

Napokon sme sa s Ivetou vzali a narodila sa nám dcéra. Dlho si dedka neužila. Pred nástupom na základnú školu svokor zomrel. Svokra sa tešila, že konečne môže začať žiť spokojne. Aj keď to bolo asi trocha morbídne, myslel som, že aj ona napokon, aj keď za inak smutných okolností, nájde pokoj v duši a jej život bude naplnený šťastím a nie výčitkami. Nadšenie jej ale nevydržalo dlho. Zazdalo sa jej, že k nej nechodíme príliš často. Dokonca ukázala Ivete zošit, kde mala zaznačené, koľkokrát sme boli u nich, keď ešte svokor žil a koľkokrát odvtedy. Za deväť mesiacov to bolo o desaťkrát menej ako voľakedy. Nebrala do úvahy, že naša malá bola chorá a museli sme byť s ňou dlho doma. Ani to, že za celý ten čas ju nebola ani raz pozrieť. Pritom Iveta svojej mame volávala pravidelne s tým, či niečo nepotrebuje, či jej niečo nedonesieme z obchodu alebo z lekárne. Jej odpoveď vždy bola, že ale veď nie, máme toho veľa a ona kým ešte vládze, nakúpi si sama.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Svokru jej náboženstvo priviedlo až do blázinca


Najhoršie bolo, keď sme zistili, že Ivetina mama sa na svoje deti sťažuje aj susedom. Ivete skoro zabehlo, keď raz išla mamu navštíviť aj s malou a pri výťahu ju zastavila suseda. Kládla jej na srdce, že mamu máme len jednu a mali by sme sa o ňu viacej starať. Nenechať ju naťahovať sa s nákupmi, viac k nej chodiť a celkovo sa o ňu zaujímať. Mamička je sama a trápi sa. Verte mi, pri štyroch deťoch, ktoré svoju mamu majú naozaj rady, sa ani nedá kedy prejavovať nezáujem. Podobné príbehy o svojich nevydarených manželstvách a deťoch, ktoré kašlú na svoju matku si vypočuli aj jej lekár, poštárka či správca bytu. Každý, kto bol čo i len chvíľu ochotný ju počúvať.

Rozčúlilo ma to. Iveta si svoju mamu ale zastávala. Veď naozaj mala ťažký život. Ja som taký trpezlivý nebol. Keď sa svokra pri našej návšteve začala opäť sťažovať, že si musela sama vyumývať kúpeľňu, schválne som sa jej ponúkol, že jej pomôžem, nech sa nenamáha. To bolo zase samé, ale nie, ona ešte môže, aj keď si prešla tým, čím si prešla, ešte si veci porobí. Tak sa potom stále nesťažujte, vypadlo zo mňa.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka trpí depresiami a chcela sa zabiť!


To bolo na dlhý čas naposledy, čo som bol u svokry na návšteve. Po našom odchode volala synom, ako veľmi som ju urazil. Švagrovia sa na mňa nehnevali. Sami by to mame povedali už dávno, keby nevedeli, že by ich navždy znenávidela. Žena ma prehovorila sa svokre ospravedlniť. Pre pokoj v rodine som to spravil, aj keď v jej očiach som už Ivetina nešťastná voľba. Takýto nevychovaný ako ja bol aj jej druhý muž a ako s ním dopadla.

Mne by to aj bolo jedno, len mi je ľúto, že sa Ivetka trápi. Vidím na nej niekedy, že aj keď s mamou volá, hovorí jej na mňa zlé veci a Ivetka sa ma musí zastávať. Kedysi som si ani ja potom neodpustil poznámku, ale teraz sa snažím krotiť. Svoju ženu mám veľmi rád a nestojí mi to za hádky v rodine. Škoda len, že niektorí ľudia vedia takto znepríjemňovať život iným…


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, TP

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close