Pravdivý príbeh: Svokra nedá pokoj, stále sa mieša do mojej domácnosti

Mama

thinkstockphotos.com

Vyrastala som s mladšou sestrou. Bolo normálne, že hneď, ako som vedela a mohla, bola starostlivosť o ňu na mne. Rodičia ťahali dvanástky, aj nočné, pomáhala som s varením, upratovaním, so všetkým. Nerobila som to nasilu. Som taký typ. Starostlivý, ktorý dá vždy potreby iných pred tie svoje.

Žiaľ, túto moju vlastnosť vedelo dobre využiť viacero mužov, s ktorými som udržiavala kratší alebo vážnejší vzťah. Nevedela som, či ja som tým magnetom pre nich, alebo si také typy podvedome vyberám. Svojím spôsobom ma bavilo vyťahovať ich z problémov, vybavovať za nich veci, pomáhať. Výsledkom ale bolo, že aj dávno po tridsiatke mi spoločnosť robila akurát moja sedemročná mačka a do postele som si líhala sama. Všetky predošlé vzťahy sa skončili vždy, keď som pomohla ďalšiemu zúfalcovi, ktorý ma vymenil za niekoho iného.

Výnimka bol Vlado. Nebol úžasný, najkrajší, nadmieru zabezpečený, neodpadávali z neho do kolien všetky ženy naokolo. Bol obyčajný, úplne normálny. Ale pre mňa presne to, čo som hľadala. Obyčajný, normálny vzťah, s bežnými starosťami a radosťami.

Vlado býval o dve ulice ďalej odo mňa. Nikdy som ho na ulici neregistrovala, aj keď sme sa denne vídali na zastávke autobusu. Bola to napokon naša spoločná známa, kto nás dal dokopy. Chvíľu sme sa stretávali na striedačku raz u mňa, raz u neho. Zakrátko sme ale pochopili, že spolu chceme zaspávať a ráno sa spolu zobúdzať každý deň. Dala som výpoveď z nájmu a ostala bývať v podnájme u Vlada.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Svokru jej náboženstvo priviedlo až do blázinca


Moji rodičia vedeli, že mám priateľa, ale so zoznámením som sa neponáhľala. Boli už toľkokrát svedkami, ako som bola sklamaná. Vlado mal ale tradičnejšie názory. Keď spolu bývame, musí o mne vedieť jeho mama. Pred prvým stretnutím som bola poriadne nervózna. Zoči voči Vladovej mame ešte viac. Bola to dáma, dokonale upravená, s distingvovaným správaním a vystupovaním. Bývala sama v obrovskom byte, ktorý mala krásne zariadený a upravený. Vlado mi prezradil, že na poriadok si potrpela.

Podľa Vladovej reakcie som odtušila, že testom u potenciálnej svokry som prešla. O týždeň sme ju zavolali k nám na obed. Upratovala a varila som ako šialená. Ešte som si brala aj dva dni dovolenky, len aby bol dojem čo najlepší. Pripravila som Vladove obľúbené jedlo, sviečkovú.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Svoju svokru by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi


Už pri vchode som ostala trocha zaskočená. Vladova mama sa nevyzula. Viem, že tento zvyk sa nenosí všade. A ani by som sa nad tým nepozastavila, ale týždeň predtým sme sa u nej museli vyzúvať a nechávať obuv ešte predo dvermi. Nasledovala exkurzia po byte. Videla som, ako Vladova mama nenápadne nápadne prechádza prstom po nábytku, či tam nie je prach. Samozrejme, že našla miesto, na ktoré som zabudla, čo okomentovala len miernym nadvihnutím obočia. Samotný obed ale prebiehal v príjemnej atmosfére. Vlado si naložil dvakrát a ja som bola celá šťastná, že mu chutí. Zabila ma až poznámka na záver. Vladova mama sa dvihla, že mi ide akože pomôcť s riadom. Stála pri mne pri umývadle a len tak mimochodom začala, že jej Vladko spomínal, že tie varené jedlá mi veľmi nejdú. Ale rada mi nejaké rady dá. Veď to, že Vlado odo mňa zje všetko, čo urobím, podľa jeho mamy je len nutnosť, nie moja šikovnosť. Ostala som zaskočená a do konca návštevy som toho veľa nenahovorila.

Vlado išiel mamu odviezť domov. Chcela som počkať, kým sa vráti a kým si to s ním vybavím. Keď som mu prerozprávala rozhovor so svokrou, divil sa. Celé to pokladal za nedorozumenie. Pred časom sa zastavil po robote u mamy, nestihol svoj obed, a tak jej zjedol, čo mala doma. Zastával sa mamy, že som to zle pochopila. Práveže som jeho mame veľmi sympatická, ako Vladovi tvrdila po ceste domov.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syn nemá manželku, ale diktátora – a kazí aj ich dcéru!


Na tento zážitok som po čase zabudla. Zamestnala ma iná vec. S Vladom sme chystali svadbu. Riešili sme aj bývanie, keď tu svokra prišla so skvelým nápadom. Predá svoj veľký byt a kúpime dva menšie. Čo viac si v dnešných časoch môžu ľudia želať, ako vlastné bývanie. Tento nápad som ale o pár mesiacov oľutovala. Svokra k nám chodila ako na klavír. Hocikedy sa objavila, bez ohlásenia. Kľúče mala, a tak si otvorila. Bolo jej jedno, či je streda večer, unavení ležíte na gauči, v byte máte porozkladané veci lebo nemáte čas upratať, alebo cez víkend, keď radšej idete na výlet ako drhnete dlážku a vyvárate trojchodové menu. Pritom sme neboli bordelári, o Vlada som sa starala, bavilo ma mu aj variť, aj upratovať. Svokra ale vždy mala pred ním poznámku, kde by sa dalo čo vylepšiť. Pritom ona upratovať nikdy nemusela. Vždy mali doma pomocnicu, ktorá im riadila. S varením to tiež nebola veľká sláva. Vedela dve jedlá, zvyšok robieval jej muž. Zato u nás sa realizovala viac, ako bolo potrebné. Tu raz nechala jedlo, ktoré doma pripravila, aby si Vladko zobral do roboty, tam inokedy premiestnila kvetináče na okne lebo zle dotvárali celkový výraz obývačky.

Nie som konfliktný typ, s Vladom máme úžasný vzťah, nechce sa mi brojiť proti jeho matke. Navyše som vďačná, že nemusíme preplácať drahú hypotéku. Neviem si ale poradiť s touto situáciou, keď sa doma občas cítim horšie ako podnájomník, ktorý musí vo vlastnom dome žiť podľa predstáv niekoho iného.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

 

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, RT
Odporúčame