Pravdivý príbeh: Svokra sa tvárila ako kamarátka, potom odhalila svoju pravú tvár

Žena

gettyimages

Moja svokra je z tých, ktoré rozdajú prvé posledné len preto, aby sa ich deti mali lepšie. Rada som k ním chodila, spravila mi kávu, upiekla koláč. Cítila som sa pri nej dobre a rozprávali sme sa absolútne o všetkom. Keď mi však po svadbe navrhla, aby som ju volala „mama,“ zháčila som sa. Akosi mi to nešlo na jazyk. Predsa mama je len jedna. Môj manžel Igor bol rád, že som si k nej našla cestu, pretože nadávala na obe jeho bývalé priateľky, ktorým nevedela prísť na meno. Neverila som, že tá milá žena dokáže mať niekoho v zuboch.

Keď som otehotnela, patrila medzi prvých ľudí, ktorým sme to povedali. Začala mi volávať niekoľkokrát denne, nosila mi jesť, najradšej by so mnou chodila aj na gynekologické prehliadky. Zatrhla som to a radšej som tam išla s mužom. Urazila sa. Po narodení Kamilky sa náš vzťah ešte viac zhoršili. Chcela si malú ihneď z pôrodnice zobrať k sebe domov, nech si oddýchnem. Vraj ju ani dojčiť netreba, veď ona Igora vychovala na umelom mlieku a predsa Kamilka nemusí byť výnimkou.

Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Svokru jej náboženstvo priviedlo až do blázinca

Nedovolila som to a vtedy som si prvýkrát vypočula, že neviem, čo so sebou. Prvé mesiace vždy, keď prišli na návštevu, som mala žalúdočné problémy. Nič, čo som urobila s malou Kamilkou, nebolo dobré. Našťastie Igor bol pri mne a vedel si ma zastať. No svokra sa nedala. Volala svojim kamarátkam, sťažovala sa susedkám, môjmu mužovi, že si nezaslúžila mať nevestu, ktorá si nechce dať poradiť.

Mala som však veľké šťastie, že manžel sa vždy snažil zhodnotiť situáciu z objektívneho hľadiska. Rozhodne nepatril medzi tých mužov, ktorí nevedia pretrhnúť pupočnú šnúru so svojou mamičkou. K matke sa snažil správať úctivo, no keď mal pocit, že mi krivdí, zastal sa ma ako milujúci muž. „To nevidíš, ako ťa manipuluje? Nebol si taký, kým si ju nepoznal!“ vravievala mu. On si len vzdychol a silno ma objal. Vedel, aká je. Spočiatku som sa kvôli tomu veľmi trápila, no potom som pochopila, že sa mi nikdy nepodarí zmeniť mienku, ktorú o mne má. Jediné, čo môžem zmeniť, je môj prístup k nej.

Teraz, keď je z Kamily už vysokoškoláčka, mám so svokrou viac-menej formálny vzťah. Pravidelne sa navštevujeme, no držím si odstup. Kamilu nenútim ísť za babičkou, ani jej v tom nebránim. Našťastie sa vie sama ozvať a upozorniť babičku, keď prekračuje hranice. Ja som si tiež uvedomila, že nemusím robiť všetko preto, aby ma mala svokra rada.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Prestala som sa snažiť a to mi paradoxne najviac pomohlo. Keď potrebuje pomôcť, rada jej pomôžem, a to hocikedy. No keď ma začne vychovávať napriek tomu, že mám dávno po štyridsiatke, ihneď odchádzam. Nevadilo mi, že sa ofučala ako malé dieťa. Pokúšala sa mnou manipulovať, no ja som jej nesadla na lep. Len párkrát stačilo a ona pochopila, že na mňa to neplatí.

Dnes, keď som so svokrou prežila cez dve desaťročia chápem, aké dôležité je nemlčať a stanoviť si vlastné hranice. Práve za to som jej vďačná. To ona ma to naučila nemlčať a nehrať sa na poslušné dievčatko. Pretože byť dobrým neznamená podriadiť sa vôli druhého človeka.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: TK, gettyimages

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close