Pravdivý príbeh: Syn odmieta dospieť, musím ho stále živiť

Chlap

thinkstockphotos.com

Syn bol vždy ten, kto potreboval nakopnúť. Nebol lenivý, ale keď niečo nemusel, tak to neurobil. Nemohla som mu nič vyčítať. Bol taký istý ako jeho otec. Na ňom ma táto pasivita ale tak rozčuľovala, že sme sa napokon rozišli. Dúfala som, že syn predsa len zdedil aj niečo po mne a v živote bude schopnejší.

Noro v škole preliezal z ročníka do ročníka. V predposlednom roku k nim pristúpil do triedy Ivan a odvtedy boli s mojím synom nerozluční priatelia. Ivan Norovi s učením pomáhal a ja som mu za to bola nesmierne vďačná. Synovi sa zlepšil prospech, dokonca začal chodiť s Ivom na futbal, čo môj syn dovtedy šport z duše neznášal.

Čo syna s kamarátom bavilo aj tak najviac, bolo chodiť von. Mali svoje obľúbené podniky, kapely, ktorých koncerty nikdy nevynechali. Keby mohli, celý život by snáď prežúrovali. Nora som v zábave neobmedzovala. Mal moju dôveru, taktiež aj Ivan, o ktorom som vedela, že je príliš zodpovedný na to, aby so synom robili nejaké hlúposti.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Synovi s nevestou zo zdravej stravy šibe, šikanujú celú rodinu


Čas plynul, chalani odmaturovali, zoštátnicovali a pomaly to chcelo začleniť sa do normálneho života. Ivo si našiel miesto v jednej novootvorenej firme. Dúfala som, že aj Norovi sa tam podarí niečo zohnať. Žiaľ, pohovorom prešiel len Ivo. Sľúbil však, že keď sa v práci udomácni, pokúsi sa pretlačiť aj môjho syna.

Ivo svoje slovo dodržal. Po nejakom čase som sa s ním stretla na ulici. V rámci rozhovoru mi spomenul, že je škoda, že Noro je chorý a nemôže prísť na pohovor. Syn bol zdravý ako repa, tak ma to zaskočilo. Doma som sa syna spýtala, prečo si našiel výhovorku a nebol radšej vďačný, že mu kamarát vybavuje robotu. Noro mi na to povedal, že vidí, koľko času Ivan v práci trávi, a že on takto žiť nechce a nebude.

Neviem ako a hlavne z čoho chcel Noro žiť, ale môj jediný príjem do domácnosti pre dvoch dospelých ľudí začínal byť málo. K tomu ma hneval synov prístup. Celý deň sedel pred televízorom, vraj si hľadá prácu na teletexte, ale nikdy na žiaden pohovor nešiel. Len sa prejedal, nehýbal, priberal a míňal peniaze, ktoré som zarobila v tom čase už v dvoch prácach. Popri svojej robote som chodila po večeroch vypomáhať k jednej pani.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Videla som, že syn sa vzďaľuje aj od Ivana. Ten si riešil svoj život, našiel si priateľku, nemal čas sa každý voľný víkend ísť niekam strieskať. Stával sa z neho zodpovedný mladý muž. V slabej chvíli som trocha Ivanovým rodičom aj závidela, že sa ich syn takto vydaril, zatiaľ čo môj Noro premrhá život s ovládačom v ruke.

Dala som Norovi ultimátum. Buď bude prispievať na domácnosť aj on, alebo sa bude musieť odsťahovať. Veď bol vo veku, kedy si jeho rovesníci zakladali rodiny a ja som riešila, koľko dám synovi vreckové. Noro súhlasil a naozaj mi nejaký čas dával malú sumu na nákup potravín. Vravel, že chodí zatiaľ iba brigádovať, pretože ho kvôli chýbajúcim skúsenostiam nechcú nikde zamestnať natrvalo.

Bola som spokojná, že aj môj syn konečne dospieva. Z tohto naivného sna ma prebral Ivo. Musel byť už naozaj zúfalý, keď sa ma rozhodol osloviť. Požičal Norovi peniaze a ten mu ich, napriek mnohým sľubom a odkladom, nie a nie vrátiť. Skoro som sa pod zem prepadla. Chudák chlapec, chcel pomôcť svojmu kamarátovi a ten ho len oklamal. Tak ako aj mňa. Žiadna brigáda, nič sa nekonalo. Noro si požičal peniaze od Iva a tie mi potom dával, akože si zarába a prispieva do domácnosti. Sprosto ma oklamal, len ma chcel učičíkať, aby som mu dala pokoj s hľadaním roboty.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Ivo chcel, aby som mu peniaze vrátila ja. Nemohla som. Po prvé som nemala a po druhé ak aj áno, nemohla som splácať Norove dlhy. Spravila by som to raz a bol by to začiatok konca. Zavolala som miesto toho Ivana k nám a spolu sme Norovi vyčistili žalúdok.

Syn všetko oľutoval a sľúbil, že dlh dá do poriadku, navyše si naozaj začne hľadať robotu a osamostatní sa. Všetko sa to dobre počúvalo, žiaľ realita ostala iná. Noro splácal Ivovi peniaze vyše dvoch rokov, aj to s pomocou svojho otca, ktorý ho začal brávať na výpomoc. Trvalú robotu sa stále synovi nedarí zohnať, ak aj niečo vyzerá nádejne, ani tam nenastúpi. A tak kým moje rovesníčky sa tešia z vnúčat, ja sa stále starám o svoje dospelé dieťa. Vyhodiť ho nemám srdce, ale dokedy to vydržím, psychicky aj finančne, to neviem.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, RH
Odporúčame