Pravdivý príbeh: To som nečakal – podrazila ma frajerka a kolegyňa v jednom

Priznávam, medzi moje slabiny patrí aj to, že sa dám príliš ovplyvniť názormi iných a nestojím si za tým svojim. Tak tomu bolo aj na škole, kde som už po dvoch semestroch vedel, že je to niečo, čomu sa venovať nikdy nebudem. Bol by som však prvý v rodine s titulom a príležitosť ho získať si nenechali ani za nič ujsť moji rodičia. Každý rok ma motivovali novými a novými darmi, len aby som školu dokončil. Vyhovel som im, ale ekonóm sa zo mňa nestal.

V práci to bolo podobné. Robota ma nebavila ani nenapĺňala, ale priateľka na mňa tlačila. Nech vydržím, ostanem, veď robota nikoho nebaví, hlavné je, že mám dobrý plat. Môj šéf bol ale úplný magor. Dával nám nereálne termíny odovzdania úloh alebo si hocikedy zvolal poradu v piatok poobede. Najmä ak potreboval vyplniť dieru medzi skončením v práci a začiatkom hodiny tenisu. Čoraz viac sa mi páčila myšlienka začať si zarábať sám na seba, byť svojím vlastným šéfom.

V robote som veľmi dobre vychádzal s kolegyňou Evou. Mala podobné zmýšľanie ako ja. Stali sme sa dobrými kamarátmi a bola to práve ona, ktorá mi na začiatku strašne fandila a podporovala moju myšlienku začať podnikať. Keď som naozaj z firmy odišiel a založil si svoju vlastnú, po čase som k sebe zavolal aj ju. Vedel som, že s ňou sa mi podarí získať nových a zaujímavých zákazníkov, mala talent.

Začiatky sú samozrejme vždy najťažšie. Stavebný boom v našej obci mi však skvele nahral do kariet a postupne sa všetko zlepšovalo. Z Evy sa nestala len moja zamestnankyňa, ale postupne aj partnerka v súkromí. Chcela, aby som ju po čase spravil aj spoločníčkou vo firme. Pohrával som sa s touto myšlienkou, ale vždy do toho niečo došlo, že sme to odložili na neskôr.

Keď som sa musel po operácii starať o svoju mamu, celý chod firmy ostal na Eviných pleciach. Už sme boli spolu dosť dlho na to, aby som vedel, že to zvládne.O mamu som sa napokon musel starať o čosi dlhšie. Eva sa ma spýtala, či si môže zavolať posilu. Pracovné tempo sa začalo odrážať aj na našom vzťahu, stále sme doma riešili len robotu a začali sme sa aj hádať. Logicky som preto súhlasil.

Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som pustila za hranice, vrátila sa tehotná!

Jano bol Evin kolega ešte z mladších čias. Navonok celkom sympatický a schopný chlapík. Urobil, o čo sme ho Eva alebo ja požiadali, pomohol, vybavil. Boli sme mu naozaj vďační. Ale postupne nadobudol pocit, že je nenahraditeľný. Začal sa vo firme správať akoby ju vlastnil on, dokonca aj pred mojimi dvomi zamestnancami vystupoval ako ich nadriadený.

S Janom som sa preto veľmi rýchlo rozlúčil a prepustil ho. Eva protestovala, nesúhlasila. V Janovi videla oveľa väčší prínos, akým v skutočnosti bol. Nedal som sa prehovoriť, za svojím rozhodnutím som si tento raz stál.

So vzťahom s Evou to ale išlo od desiatim k piatim. Bola non stop za niečo urazená, ofučaná. Chcel som ju odbremeniť, navrhol som jej, nech si zoženie nejakú novú posilu. Ale nič nepomohlo. Stále sme sa hádali pre čoraz väčšie hlúposti. Vzťah som po dlhom uvažovaní ukončil. K Eve som už nič romantické necítil, bál som sa však, čo rozchod urobí s našimi obchodnými vzťahmi.

Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie

Eve z firmy odišla, obaja sme uznali, že by bolo divné stretávať sa každý deň v práci.Na moje veľké prekvapenie som sa po pár mesiacoch dopočul, že sa niekto chystá otvoriť si kanceláriu s tým istým zameraním, čo som mal ja. Ešte aj na tej istej ulici. Nová konkurencia, ale staré známe tváre. Firmu si založila Eva s Janom. Neprekvapilo by ma vtedy, keby boli partneri aj mimo otváracích hodín, ako to bolo aj so mnou, ale v tom som sa mýlil. Oveľa radšej by som sa mýlil v tom, akým spôsobom bude Eva získavať svojich zákazníkov. Samozrejme išla po tých mojich existujúcich, navyše pôdu si pripravovala ešte keď bola so mnou. Ona bola vždy dobrá v komunikácii, veď preto som ju aj na začiatku zavolal ku sebe pracovať.

Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú

Jano o mne rozhlasoval, že som nevyplácal poriadne mzdy, neodvádzal ani nič do poisťovne. Obaja ma poohovárali, kde sa dalo. Žiaľ, nie vždy je aj negatívna reklama reklamou, ktorá vám prinesie ešte viac zákazníkov. Bojoval som najprv nižšími cenami, ústretovosťou, skúsenosťami, ale bolo to náročné. Stále byť v strehu, čo hentí dvaja zasa na mňa vymyslia. Už som sa chystal všetko zrušiť a vrátiť sa opäť niekam do bezpečného zamestnania. Nakoniec som si však povedal, že nie. Viem, čo viem. Viem aj to, že to robím dobre a dá sa na mňa spoľahnúť. Buď si ku mne zákazníci cestu nájdu alebo sa budem snažiť, kým tomu tak opäť nebude. Opadol zo mňa stres a naozaj sa obchody opäť celkom rozbehli. Nie je to už to, čo to bývalo, keď som bol s Evou, ale ujde to. Im dvom som neprial nič zlé. Dozvedel som sa, že Jano od Evy odišiel a tiež rozbieha niečo svoje, čo začal ešte s Evou popri ich hlavnej činnosti. Nuž, aj Eva aspoň pocíti, čo je to obstáť v konkurencii s niečím, v čom až tak nevyniká.