Môj príbeh sa síce odohral už dávno, no dodnes mi nevie zísť z mysle. Vždy, keď si naň spomeniem, očerveniem ako paradajka. No na druhej strane, asi som potrebovala takú skúsenosť. Poučila som sa na vlastnej chybe a odvtedy viem, že každý si je strojcom svojho osudu.
Ako mladé dievča som túžila mať frajera. Podobne ako moje rovesníčky, aj ja som vo vydaji a v rodení detí videla jediný zmysel života. V tej dobe to bolo absolútne normálne a nikto sa ani len nezamyslel nad tým, že by to malo byť inak. No „ten pravý“ akosi nechodil. Od susedky som sa však dopočula, že v jednom meste býva staršia žena, ktorá vie veštiť. Priam som zahorela od zvedavosti. Hneď som sa spýtala, čo to bude stáť.
Vraj neberie peniaze, stačia jej nejaké klobásy a vajíčka. Sama som sa hanbila ísť, preto som uprosila mladú susedku, nech ide so mnou. Urobili sme to tak, aby sa o tom nedozvedeli naši rodičia. Mama by mi poriadnu struhla a vyťahala by ma za uši. Že načo sú mi také hlúposti… Dnes viem, že by mala absolútnu pravdu.
Cesta do mesta, kde bývala toľko ospevovaná veštica, nám trvala takmer tri hodiny. Slnko pálilo a ja som sa bála, že sa mi v autobuse pokazia vajíčka. Miešali sa vo mne protichodné pocity, na jednej strane to bola zvedavosť, na druhej strach z toho, čo mi povie. Keď sme sa konečne dostali na kraj mesta, videli sme, že pred ošarpaným domom stojí zopár ľudí.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Znie to neuveriteľne, ale partnerov mi vyveštil jasnovidec
„Fíha, tá musí byť aká dobrá,“ pomyslela som si. Po dvoch hodinách prišiel rad aj na mňa. Vyložila som z tašky vajíčka a klobásu a placho som si sadla na vŕzgajúcu stoličku. „Čo chceš vedieť, moja?“ spýtala sa ma nesympatická pani, ktorá smrdela cigaretami a potom. „Kedy sa vydám a či budem mať deti,“ zašepkala som. Veštica mávla rukou a zamiešala karty. „Vidím tu sympatického mladého muža. Je vysoký, tmavovlasý a má zelené oči. Budete spolu šťastní a budete mať tri deti. Všetko dievčatá. No dávaj si pozor! Vidím, že do zimy ti zomrie ten, koho máš najradšej.“
Ani neviem, ako som sa vymotala z izby. Rýchlo som vybehla na ulicu, pretože som potrebovala čerstvý vzduch. Predsa len, najradšej som mala mamu. Bola som ich jediné dieťa a ona bola pre mňa stále tým najmilovanejším človekom. Veľmi som sa o ňu bála. Po pár dňoch, keď prešiel prvotný šok, som začala pátrať, kto je ten môj „vyvolený“. Samozrejme, že som si myslela, že to bude Juraj. Ten najväčší frajer z dediny, ktorý presne zodpovedal popisu z veštby.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Takmer rok som za ním behala, žmurkala a vyhľadávala som kadejaké príležitosti. Doma som si poctivo cvičila nový podpis s jeho priezviskom. Raz som to nevydržala a v návale hormónov som mu napísala list. Vyznala som sa zo svojich citov a prezradila som mu, že je mužom z veštby. Ihneď na druhý deň o tom vedela celá dedina. Juraj sa mi vysmial a do pár mesiacov sa oženil s iným dievčaťom. Keď sa to dopočula mama, veľmi sa hnevala.
Chytila taký amok, až som sa o ňu začala báť. Veštba o mužovi sa síce nevyplnila, no ja som celkom nezabudla na desivú predpoveď úmrtia. Našťastie, ani tá sa nenaplnila. Mama dodnes žije, má cez osemdesiat a je to veľmi čiperná babička. Mne chvíľu trvalo, kým som sa odhodlala ísť opäť medzi ľudí.
Nakoniec som sa vydala. Môj muž je nízky a pri tele, no je ten najlepší partner, ktorého som si mohla priať. A máme jedného syna. Dievčatka som sa nedočkala. Od mojej skúsenosti z mladosti už neverím na veštice. Myslím, že niektoré veci sú nám síce dané, no voľba, ako sa v nich zachováme, záleží len od nás.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na