Pravdivý príbeh: Užívala som si poza manželov chrbát, kruto sa mi to vypomstilo

Foto: GettyImages

Foto: GettyImages

Moje manželstvo bolo také, ako každé druhé na Slovensku. Spoznali sme sa, zaľúbili, vzali, mali deti a postupne sa odcudzili. Myslela som si, že moje problémy vyrieši len rozvod a po ňom budem opäť šťastná. Nechcela som vidieť, že ten ideálny chlap bol napokon ten, ktorého som mala celý život pod nosom.

Miro nebol typ, ktorý by som si na ulici všimla. Páčili sa mi snedí muži, on mohol konkurovať skôr Snehulienke. Aj tak ma presvedčil, aby sme spolu zašli na kávu. Jeho humor a láskavá povaha si ma napokon získali. Po nejakom čase som otehotnela, neskôr sa narodila ďalšia dcéra. Ja som už pri druhom tehotenstve cítila, že sa medzi mnou a mužom stráca iskra. Neriešila som to, veď starostí sme mali nad hlavu.

Keď už deti začali chodiť do škôlky a do školy, náš vzťah sa trocha upravil. Našli sme si na seba viac času, aj intímne to bolo opäť skoro ako v začiatkoch. Toto obdobie trvalo len pár mesiacov. Miro bol skôr submisívny. Už ma nebavilo byť stále tou aktívnou a kreatívnou. Manželskú krízu som vyriešila jednoduchšie, spôsobom, ktorý dokonca niektorí sexuológovia odporúčajú – našla som si milenca. Bola to len chvíľková romanca, ale mne to pomohlo fungovať doma v kolotoči rodinných povinností.


Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Prvý milenec ma chcel mať aj oficiálne, ale ja som to najskôr brala ako hru. Časom som však pochopila, že mi do života prišiel niekto, kvôli ktorému som chcela opustiť muža, deti a odísť s ním do jeho krajiny. On bol ale tiež ženatý, takže náš vzťah bol komplikovaný už od začiatku. Bola som však zamilovaná. Na Mira som sa doma nemohla už ani pozrieť. Vadil mi jeho hlas, vôňa, všetko.

Krajina, z ktorej pochádzal, prestala podporovať projekt, vďaka ktorému tu mohol pracovať. Jedného dňa mi oznámil, že sa bude musieť vrátiť domov. Spočiatku sme si volali, chodili mi nádherné zamilované e-maily. No náš vzťah nakoniec diaľku neuniesol. Aj tak som reálne stále uvažovala, že podám žiadosť o rozvod. Bola som sa už aj radiť s kamarátkou právničkou, ako sa čo najrýchlejšie rozviesť. Život sa však so mnou trocha pohral.

Skôr, ako som mala v kolónke nápis rozvedená, Mirovi ochorela mama. Prišiel za mnou, že uvažoval o tom, že by sa o ňu išiel postarať. Bývala od nás dve hodiny autom. Znamenalo by to, že by išiel bývať k nej. Miro videl, ako nám to spolu neklape. Toto bol jeho spôsob, ako mi dať voľnosť.

Prvé týždne boli euforické. Doma konečne nikto, kto by ma rozčuľoval alebo by mi vadil. Na firemnom večierku som si užila s kolegom a na druhý deň pri raňajkách som nemusela mať výčitky, pretože pri stole som sedela len s dcérou. Prihlásila som sa na zoznamku, začala si písať s nápadníkmi. Po čase to však bolo stále o tom istom. Mužov na internete zaujímal len sex a to, kedy a kde ho môžu zažiť. A keď nie so mnou, tak s hocikým iným. O takéto vzťahy-nevzťahy som nemala viac záujem. Chcela som niekoho, pre koho budem jediná a jedinečná.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manželka si začala s mladším, rozvod dávno oľutovala


Priateľka mi dohodila svojho nezadaného známeho. Išla som s ním na večeru. Bolo to príjemné, ale prichytila som sa pri tom, že myslím na svojho ešte stále manžela. Večer som mu volala, chcela som, aby vedel, že mi chýba, no nedovolala som sa. Na druhý deň mi volal on, no hlas mal neutrálny. Ani nebolo počuť, že sa teší, že mu volám. Pripisovala som to starostiam s matkou. No Miro bol odmeraný v telefóne stále. Po čase z neho vypadlo, že sa už domov nevráti a že vie, že to chcem takto aj ja. Áno, moje staré ja by skákalo meter nad zemou. No už som to tak nechcela. Za Mirom mi bolo smutno a bola som ochotná chodiť k psychológovi, ak by nám to pomohlo.

Zakázané ovocie najviac chutí. Bola to pravda, chutilo aj mne, kým som mala doma istotu v podobe verného a spoľahlivého manžela. Keď som mohla konečne skúsiť každým dňom nový druh, čaro pominulo, ovocie skyslo. Miro sa ku mne nevrátil, napokon nás rozviedli a on ostal bývať v byte svojej matky. Či s niekým alebo sám, to neviem. Udržuje so mnou len minimálny kontakt. Ja dúfam, že si niekoho normálneho ešte nájdem. Stačí, keď to bude dobrák ako môj bývalý manžel. Lenže dnes už viem, že takých si ich ženy strážia, pretože vedia, čo v nich majú.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame