Pravdivý príbeh: Som ako námorník, v každom meste mám iného milenca

Žena, Pani, Madam

V to, že nájdem pravú lásku, stále verím (Zdroj: GettyImages)

Plán, precíznosť, postupnosť. To bolo bolo životné krédo. Mala som rada všetko vopred nalinajkované, aby ma nič nezaskočilo. Po škole som sa videla, ako pár rokov pracujem. Nájdem si niekoho solídneho, koho si zoberiem a do tridstiatky mu porodím dve deti. Potom ostanem doma a budem sa starať o rodinu a domácnosť a v neposlednom rade, o seba. Plán je jedna vec a realita druhá, väčšinou ide opačne, ako si človek zaumieni.

Keď som si zo svojho pomysleného zoznamu mohla zaškrtnúť školu aj zamestnanie ako splnené, stretla som Laca. Bol úžasný. Presne taký typ chlapa, akého som si vždy predstavovala. Boli sme spolu dva roky. Dúfala som, že konečne pokľakne a požiada ma o ruku. Pre Laca však bola svadba prežitok. Tvrdil, že je spokojný tak, ako to je. Ja nie. Mala som predsa plán. Chcela som sa vidieť v bielom a pred oltárom.

Po štyroch rokoch s Lacom som pochopila, že s ním nepohnem. Čoraz viac sme sa hádali a vzťah ukončili. Mala som dvadsaťpäť rokov. Do tridsiatky času dosť, vravela som si. Svadba sa však nekonala ani s Lacom číslo dva, tri, ani s číslom štyri. Zrazu som mala tridsať. Akúkoľvek oslavu som zakázala. Bola som len s kamarátkou na víne. Plakala som nad tým, ako to, že som stále sama, bez muža a bez detí.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Pred dospelými dcérami musím tajiť milenca – je totiž ženatý


Roky ubiehali. Sen o rodine bol v nedohľadne. Čím viac som sa snažila, tým viac sa ma muži stránili. Akoby vycítili, že som na love a nejde mi len o príležitostné užitie si. Pomaly som sa zmierovala s tým, že na všetky svadby svojich známych chodím bez doprovodu. Zatiaľ čo oni pridávali na sociálne siete fotky svojich ratolestí, ja som si musela vystačiť so zábermi s mačkou.

Naša firma sa po čase spojila s ďalšími bunkami v susedných krajinách. Hľadali niekoho, kto bude ochotný cestovať. Vtedy som spravila prvýkrát niečo spontánne. Prihlásila som sa na pozíciu. Vzali ma a bolo to fajn vidieť, že sa mi aspoň v práci darí. Chodila som pravidelne do Poľska, k našim západným bratom a občas aj do Bulharska. Práve tu som na pracovnom obede spoznala Aleksandra. Možno to bolo inou kultúrou, rečou alebo jeho temperamentom, ale po niekoľkých stretnutiach sme sa začali spoznávať aj inak, ako pracovne. Vedela som, že je to len dočasné, ale práve to ma na tom bavilo. Nemala som už očakávania ani plány.

Pomer s Aleksandrom mi dodal sebavedomie, ktoré som ako žena mala v tom čase na bode mrazu. Opäť som sa cítila zvodne a bolo to vidieť aj na rekaciách okolia. Dostávala som komplimenty aj od cudzích mužov. Jeden taký bol aj Jan z Čiech. Ten nebol až tak úplne neznámy, ale vždy sme mali spolu len čisto pracovný vzťah. Ten po čase prerástol do romantického, aj napriek tomu, že som to s Aleksandrom neukončila. Načo aj? Jeden o druhom nevedel a ani s jedným to nebolo nič vážne.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som si ženatého milenca – a som nadmieru spokojná


Bolo mi dobre tak, ako to bolo. Na lásku som nezanevrela, ale čakala som, nech si ma nájde sama. Po niekoľkých mesiacoch môjho prestupu v práci som mala ísť do Poľska. Už cestou tam som sa bavila na myšlienke, či tam opäť nebude nejaký Aleksander alebo Jan. Nebol tam ani jeden, za to som sa tam zoznámila s Pavielom.

Našťastie sme medzi sebou nemali žiadne pracovné záväzky. Stretli sme sa v podniku, kde oslavoval so svojimi kolegami. Aj keď k ničomu nedošlo, vymenili sme si čísla a na ďalší deň sa stretli na drinku. Paviel bol veľmi očarujúci. Nemal však doriešený predošlý vzťah, a tak to všetko ostalo vo flirtovnej rovine. Vždy sme sa však stretli, keď som sa do Poľska vrátila. Bolo len otázkou času, kedy spolu skončíme v posteli.

So sestrou sa smejeme, že som ako námorníci. Aj tí mali v každom prístave kde a hlavne u koho zakotviť. Keby by mi niekto pred rokmi povedal, že budem mať troch milencov, vysmiala by som sa mu. Vysvetlila by som mu, že nie som taký zúfalec a moje predstavy o živote sú mať poriadneho manžela a deti. Dnes sa smejem sama sebe. To, či sa mi to podarí, nie je v mojich plánoch, ale hádam to ešte je niekde vo hviezdach.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame