Pravdivý príbeh: Vlastná dcéra nás využíva, nevieme, čo s ňou!

Žena

thinkstockphotos.com

S manželom sme sa brali veľmi mladí, ale v otázke detí sme mali od začiatku jasno. Jedno by bolo málo, tri už priveľa. Dve ratolesti boli zlatý stred.

S odstupom troch rokov sa nám narodili dvaja chlapci, z ktorých sme vychovali slušných ľudí. Spätne som bola aj rada, že som mala deti tak skoro. Keď už vyrástli, ja s Viktorom sme neboli ešte takí starí, aby sme si nemohli užívať život naplno bez starosti o deti.

Po veľmi vydarenej kamarátkinej svadbe sme sa s Viktorom trocha viac odviazali. Malá „nehoda“ spôsobila, že o pár týždňov som zistila, že som tehotná. No bol to pre mňa šok. Pre manžela asi ešte väčší, myslela som, že ho bude musieť odviezť záchranka. Nevedeli sme si predstaviť, ako sa na prahu štyridsiatky staneme opäť rodičmi. Po počiatočných obavách som sa ale napokon na materstvo začala tešiť. Navyše mi v práci už všetko začínalo liezť na nervy, odchod na materskú bol pre mňa vykúpením.

Po narodení Janky nastalo pre mňa veľmi pekné obdobie. Konečne som sa mohla dosýta nabažiť všetkého ružového, čo mi pri chlapcoch nehrozilo a celkovo som si to užívala. Videli sme na dcére, že má hudobné vlohy, keď už bola dosť veľká, začala chodiť na klavír, postupne aj na tanečnú. Až po skončenie základnej školy s ňou neboli vôbec žiadne problémy a ja som si už predstavovala, na akú strednú školu pôjde.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som vydedila, a ona nič netuší


Na strednej ale začali s dcérou prvé problémy. Vynechávala postupne viac a viac vyučovacích hodín, neučila sa, tvrdila, že ju to nebaví a o vzdelanie nestojí, veď najlepšia škola je život. Nechápala som odkiaľ nabrala také rozumy. Od susedy sa mi prinieslo, že sa dcéra stretáva s divnými ľuďmi, ktorí nemajú ďaleko ani k experimentovaniu s drogami.

Dcéra napokon ledva ledva zmaturovala. Aj to až v septembri, v náhradnom termíne a po mojom orodovaní u riaditeľky, aby ju vôbec k skúškam pripustili. Boli sme s manželom sklamaní a nevedeli sme, ako dcére dohovoriť.

Po škole manžel Janke vybavil niekoľko robôt. Zo žiadnej nakoniec nič nebolo, pretože dcéra buď nenastúpila vôbec alebo po pár dňoch odišla. Manžel to vzdal, pretože medzi známymi začal vyzerať ako hlupák a radšej už dcére nič nedohadzoval.

Skúsila som Janku prehovoriť, aby so mnou chodila na brigády. Išlo o pomocné práce v sklade, nič zložité. Scenár sa opakoval. Ak mala zmenu dcéra a nie ja, vedela som, že ani nenastúpi. Vybavila som nám preto rovnaké zmeny, aby som mala istotu, že Janka so mnou do roboty príde.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra si necháva platiť mužmi – a manželka ju v tom podporuje!


Dcéra si na to všetko za mojím chrbtom napožičiavala od kolegov peniaze s tým, že na výplatu vráti. Tí ju bez problémov založili. Vedeli, že Janka je moja dcéra a mňa brali v kolektíve za zodpovednú osobu. Janka ale nikdy nič nevrátila, len kŕmila okolie výhovorkami a výmyslami. Nakoniec som dlhy musela vyplatiť za ňu ja. Hanbila som sa a nechcela som hlavne prísť o prácu. Bála som sa, že by to mohlo mať vplyv na moje miesto. Keď dcéra trikrát po sebe zo zmeny odišla, z agentúry ju vylúčili a ja som sa už ani nepokúšala zasa dušovať, že dcéra sa polepší.

Odvtedy Janka až na pár výnimočných dní nikde nepracovala. Jej program dňa bol vyspať sa takmer do obeda, najesť, sedieť pred telkou a poobede vyraziť s partiou von, vrátiť sa neskoro večer a tak stále dokola. Peniaze si požičiavala od známych, ľudí, čo ju ešte nepoznali aká je a  spoliehali sa na to, že raz im vráti, veď sme slušná rodina. Janka bola majsterka slova, vždy si vymyslela nejakú báchorku o tom, prečo si musí požičať. Dokonca neváhala oklamať našu babku, že nakúpila akcie nemeckej firmy na výrobu obuvi, ale potrebuje založiť lebo ide o výhodný obchod. Ako dôkaz jej doma nechala pár topánok, lacných šmejdov. Chúďa naša babka poriadne ani nerozumela o čo ide a vnučke samozrejme požičala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som mala priskoro, pykám za to dodnes


Všetky dlhy sme vždy napokon vyplatili my s manželom, aj za cenu, že sme museli siahnuť na naše úspory. Dcéra nemala z čoho a nechceli sme, aby sa o nás začalo hovoriť medzi ľuďmi.

Jedného dňa nám dcéra oznámila, že je tehotná. Potešila som sa. Znamenalo to, že si Janka konečne vstúpi do svedomia a uprace v hlave a už len kvôli dieťaťu si dá svoj život dokopy. To bola moja predstava, musím povedať, že veľmi naivná. Dcéra poriadne ani nevedela s kým to má. Keď sa malá narodila, celá starostlivosť ostala na pleciach mne s manželom a Janka na svojom doterajšom štýle bytia takmer nič nezmenila. Akurát dostáva prídavky, ktoré ale míňa hlavne na seba. Nevadí mi to, aspoň si nepožičiava peniaze od ľudí a veci pre malú kupujeme aj tak my.

Manžel už stráca trpezlivosť, najradšej by dcéru vyhodil z domu, ale vie, že nemá kam ísť. Navyše teraz, keď je na svete vnučka by to už ani nespravil a dcéra to dobre vie a zneužíva. Sme z nej zúfali a nevieme ako ju preučiť, dohovoriť jej, zmeniť ju. Minule mi známa, ktorú dcéra taktiež oklamala začala vyčítať, že som nezvládla Jankinu výchovu a je to náš obraz ako sa správa. Nesúhlasila som s ňou. Vychovala som dve deti, na ktoré som hrdá, ale v inej dobe. Žiaľ, pri dcére naše výchovné metódy neuspeli a nevieme, ako to s ňou dopadne.


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, RD
Odporúčame